Zákonom NR SR č. 241/1993 Z. z. zo dňa 20. októbra 1993 bol vyhlásený 5. júl za Deň zahraničných Slovákov, dnes Pamätný deň zahraničných Slovákov. V tento deň – 5. júla – sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý je súčasne štátnym sviatkom Slovenskej republiky, si pripomíname život a kultúru Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 2000 bol do Sadu Janka Kráľa v Bratislave Petržalke umiestnený základný kameň budúceho pamätníka zahraničným Slovákom z neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu ako dar Slovákov z Maďarska. Práve tu sa každoročne stretávajú Slováci zo zahraničia i predstavitelia ich materskej krajiny. Pamätný deň organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

Dňa 5. júla na úvod slávnosti vystúpila predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková. Pozdravný list ministra Juraja Blanára prečítala generálna riaditeľka sekcie kultúrnej a verejnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Karla Matiaško Wursterová. Za Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) sa zhromaždeniu prihovoril jeho predseda Vladimír Skalský, slova sa ujali i Zuzana Hollósyová z Budapešti a Mária Miňová z Prahy.

Kultúrnemu programu sviatku zahraničných Slovákov dominuje spev. Tento rok najprv vystúpil vokálny zbor Enthea z Nových Zámkov. Nasledovala „naša“ Ozvena z Budapešti a do tretice spevácka zložka folklórneho súboru Limbora z Prahy. V podaní Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou Adama Galambosa sme si vypočuli piesne: Pod obločkom, Prší, prší a Aká si mi krásna. (Roky šírim názor a dnešok to potvrdil, že ľudský hlas je najkrajší „hudobný“ nástroj.)

Neprehliadnuteľnou súčasťou oslavy spolupatričnosti Slovákov z celého sveta sú Slováci z Maďarska. A nielen kvôli červenému mramoru z Tardoša. Osobitne ma zaujalo vystúpenie Z. Hollósyovej, ktorá zdôraznila ako si Slováci v Maďarsku, najmä z Budapešti pravidelne každoročne pripomínajú sv. Cyrila a Metoda na púti do Blatnohradu a výrazne sa pričinili o osadenie ich súsošia v dnešnom Zalaváre.

Vyvrcholením pamätného dňa je kladenie kvetov k základnému kameňu. Tohto roku moderátor k tomu vyzval sedemnásťkrát. Zo Slovenska pribudli vence ÚSŽZ, Ministerstva zahraničných vecí, Krajanského múzea Matice slovenskej, Združenia dolnozemských Slovákov, Matice slovenskej Nové Zámky a SZSZ a za Slovákov v Srbsku vence od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Matice slovenskej v Srbsku. Z Česka úctu vzdali manželia Miňovci a súbor Limbora.

Najviac kytíc bolo od Slovákov z Maďarska. Stuhy a stužky hlásali úctu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Slovenskej samosprávy Budapešti, Slovenskej samosprávy XVII. obvodu hlavného mesta a zboru Ozvena, Slovenského divadla Vertigo i Združenia pilíšskych Slovákov a Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, ale aj ďalších Mlynčanov. Kvety položili zástupcovia Únie slovenských organizácii v Maďarsku a obce Čabasabady. Počet účastníkov „z Maďarska“ ešte rozšíril a kvety položil zástupca Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku.

Na záver predsedníčka ÚSŽZ spomenula plánovaný ďalší „osud“ pamätníka zahraničných Slovákov. Skončí petržalské obdobie a spomienka sa presunie do II. bratislavského obvodu, do Ružinova.

Tohtoročný Pamätný deň zahraničných Slovákov ukončilo spoločné fotografovanie účastníkov.

Jozef Schwarz

Foto: autor