Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve patria už dlhé desaťročia k najvýznamnejším sviatkom tradičnej kultúry na Slovensku. Amfiteáter Viliama Jána Grusku sa stáva symbolickým mostom spájajúcim Slovákov žijúcich po celom svete, medzi ktorými majú osobité a čestné miesto dolnozemskí Slováci z Maďarska.

Ich prítomnosť na detvianskych slávnostiach nie je len formálnou účasťou, ale hlbokým a emotívnym manifestom vernosti k materinskému jazyku, predkom a kultúrnemu dedičstvu, ktoré si v cudzom/domovskom prostredí dokázali uchovať po stáročia. Krajanský dvor, ktorý je integrálnou súčasťou festivalu už 11 rokov, vytvára jedinečný priestor, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou a kde vzdialenosť meraná stovkami kilometrov stráca svoj význam. Slováci z Maďarska sem aj tento rok priniesli autentickú kultúru, charakteristický temperament, no predovšetkým neuveriteľnú srdečnosť a pohostinnosť, ktoré lákali stovky návštevníkov. Pre samotných Dolnozemcov znamená Detva návrat ku koreňom, oživenie starých priateľstiev a načerpanie novej sily do ich neúnavnej práce na zachovávaní slovenskej identity v Maďarsku. Vzájomné prepojenie domáceho publika a zahraničných Slovákov tak nadobúda hlboký duchovný rozmer, ktorý potvrdzuje, že hoci hranice štátov ľudí rozdeľujú, spoločná kultúra a tradície ich dokážu pevne a trvalo spojiť.

Oficiálne otvorenie ikonického Krajanského dvora sa na 59. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou nieslo v znamení veľkých emócií, úcty a slov vďaky. Predseda programovej rady folklórnych slávností Roman Malatinec vo svojom príhovore vyjadril radosť nad opätovným stretnutím celej krajanskej rodiny a zdôraznil, akú neoceniteľnú hodnotu pre festival predstavujú práve dolnozemskí Slováci. Vyzdvihol vernosť našich rodákov k tradíciám a ich ochotu neustále prinášať kus svojej domoviny späť na Slovensko. Vyjadril hlboký obdiv nad tým, ako dokážu s láskou a vytrvalosťou prezentovať svoje dedičstvo a s akým nadšením obohacujú kultúrny program v Detve. Jeho slová potvrdili, že Krajanský dvor je skutočným srdcom slávností, v ktorom bije čistá a nefalšovaná slovenská hrdosť. Na tieto slová nadviazal aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina, ktorý poukázal na hlbokú pravdu o prepojení človeka s jeho rodným krajom. „Slovenské príslovie hovorí: Hosť do domu, Boh do domu. Určite ho poznajú aj naši krajania. Krajanský dvor je práve už roky postavený na tejto myšlienke. Na myšlienke pohostinnosti, otvorenosti a ochote podeliť sa s ostatnými o to najcennejšie: o svoje tradície, skúsenosti a spomienky. Osobne ma vždy teší, keď vidím, ako sa pri krajanských stánkoch zastavujú návštevníci nielen z Detvy či okolia, ale z celého Slovenska. Rozprávajú sa s krajanmi a objavujú, že aj stovky kilometrov od našich hraníc žijú komunity, ktorým záleží na našom jazyku, kultúre a tradíciách. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí Krajanský dvor pripravili: organizátorom z Detvy, zamestnancom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, dobrovoľníkom, ale ďakujem predovšetkým vám, krajanky a krajania, ktorí ste do Detvy opäť prišli a priniesli kus svojho domova. Nech žije Krajanský dvor a krajanská hrdosť,“ povedal P. Chrastina. Kultúrny a umelecký program Slovákov z Maďarska bol na festivale mimoriadne bohatý a pestrý, pričom dominantnú úlohu zohralo hudobné a tanečné umenie, ktoré dokázalo spojiť rôzne generácie a Slovákov z rôznych štátov. Napríklad členovia Ľudovej hudby Csibaj Banda priniesli tri ucelené hudobné pásma slovenských melódií z povodia Galgy. Významné zastúpenie na pódiu Krajanského dvora však malo aj vedúce duo – Marcell Gergő a Orsolya Szántaiová – citarového súboru Strapce z Békešskej Čaby. Títo muzikanti rozvírili atmosféru hrou na tomto tradičnom dolnozemskom nástroji a divákom majstrovsky zahrali rázovité čabianske tanečné melódie, ktoré odzrkadľovali temperament a tradície dolnozemského regiónu. Výnimočným a hlboko precíteným momentom bolo taktiež sólové vystúpenie Zuzany Bartošovej z Čanádalberti. Tá na javisku očarila prítomných divákov svojou hrou na citare, prostredníctvom ktorej oživila tradičné komlóšske piesne, čím pripomenula hudobné prepojenie a vzájomné korene susedných slovenských obcí v Maďarsku. Na hudobné prejavy plynule nadviazalo aj tanečné umenie známej rodiny Csasztvanovcov zo Sarvaša. Tí do programu vniesli silný interaktívny prvok, publikum a nadšených divákov učili choreografie tradičného tanečného poriadku v Sarvaši. Prezentácia folklórneho umenia vyvrcholila na veľkom javisku detvianskeho amfiteátra, kde v programe Krajanskej nedele s názvom Rodina popri Csasztvanovcoch s obrovským úspechom vystúpil Slovenský tanečný súbor Dúha z Malého Kereša. Tanečníci priniesli dynamickú a priestorovo bohatú choreografiu plnú neutíchajúcej energie a nesmierneho temperamentu, čím slovenskému publiku demonštrovali precíznu techniku a rytmiku tancov z pripeštianskeho Išasegu. Výnimočným momentom bolo aj neformálne spájanie hudobníkov v zákulisí a na dvore. Naši rodáci si s radosťou zahrali s inými ľudovými telesami, napríklad s vynikajúcou kapelou Pazovskí Kacúri zo Srbska, čím nadviazali nové kontakty a získali cenné odborné skúsenosti. Krajanský dvor však zďaleka nebol len o pódiových vystúpeniach, ale najmä o neutíchajúcom živote v jednotlivých stánkoch, kde sa vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí prezentovali komunity z Békešskej Čaby a Slovenského Komlóša. V tímoch, ktoré pricestovali do Detvy, bola zastúpená takmer každá veková skupina, od najstarších pamätníkov až po mladú generáciu, pričom vekový rozdiel medzi účinkujúcimi nebol žiadnou prekážkou, ba práve naopak, umocňoval pocit jednoty, kontinuity a rodinnej súdržnosti.

Návštevníkov festivalu lákala tiež preslávená slovenská gastronómia, ktorej kraľovali domáce bryndzové halušky – rezance – z Čaby a komlóšska klobása a tradičné kvasienke (parené buchty), ale aj úprimný osobný kontakt s predajcami a účinkujúcimi. Mnohí domáci návštevníci s údivom a rešpektom počúvali príbehy našich krajanov a nechceli veriť tomu, že úplne dole, v južnej časti Maďarska, dodnes žije, tvorí a aktívne komunikuje po slovensky hovoriaca komunita. Slováci z Maďarska so sebou okrem kulinárskych špecialít priniesli aj bohaté duchovné bohatstvo v podobe vlastných publikácií, básnických zbierok a zbierok ľudových piesní, ktoré hrdo vystavovali a listovali v nich spolu so zvedavými hosťami. Atmosféra v stánkoch tak okamžite ožila, rozprúdili sa hlboké debaty o spoločnej histórii, živote v zahraničí a o dôležitosti udržiavania materinského jazyka, vďaka čomu sa krajania z Maďarska stali centrom pozornosti celého festivalového areálu.

Záver Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve sa niesol v znamení hlbokej vďaky, reflexie a nádeje do budúcich rokov, pričom hlavná organizátorka Katarína Mosnáková-Bagľašová pri slávnostnej rozlúčke neskrývala svoje dojatie a nadšenie. Osobitne vyzdvihla skutočnosť, že Krajanský dvor opäť naplnil svoje poslanie a stal sa priestorom skutočného ľudského a kultúrneho porozumenia. Ako mimoriadny úspech a hlboký umelecký zážitok vyzdvihla fakt, že sa na podujatí v plnej miere prejavila prirodzená a nádherná viacjazyčnosť dolnozemských ľudových piesní. Pre všetkých prítomných bolo nezabudnuteľným zážitkom sledovať, ako hostia a účinkujúci spontánne spoločne spievali tie isté melódie po slovensky, srbsky aj maďarsky, čím dokázali, že skutočné umenie nepozná hranice. Úspešná účasť Slovákov z Maďarska na tomto prestížnom medzinárodnom podujatí jasne demonštrovala, že ich kultúra je živá, dynamická a schopná osloviť moderného diváka, pričom si pevne uchováva svoje tradičné korene. Odchodom krajanov z Detvy sa však ich misia nekončí, práve naopak, odnášajú si domov novú inšpiráciu, odborné skúsenosti a vedomie, že materská krajina na nich nezabúda a vysoko si váži ich prácu. Tradícia účasti dolnozemských Slovákov na detvianskych slávnostiach tak zostáva pevným pilierom, ktorý bude aj v nasledujúcich rokoch priťahovať našich rodákov späť pod Poľanu, kde ich srdcia budú vždy biť spoločným rytmom slovenskej hrdosti.

Greguš

Foto: autor

Fotogalérie:

Krajanský dvor Slovákov žijúcich v zahraničí na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou – Detva, 12. júla 2026

Krajanská nedeľa, program Rodina / Slováci žijúci v zahraničí na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou – Detva, 12. júla 2026

Ďalšie videá