Pred niekoľkými rokmi sme s manželom navštívili Klobásový festival v Békešskej Čabe a dedinku Pusztaottlaka, kde kedysi žili jeho predkovia. Pri pohľade na dlhé klobásy na festivale mi napadla myšlienka usporiadať zájazd členov nášho cirkevného zboru a. v. v Modre – Kráľovej na Dolnú zem. Veď aj u nás sa robia dobré klobásy a ešte v nedávnej minulosti boli zabíjačky pred Vianocami na dennom poriadku.

Myšlienku zájazdu na Dolnú zem sme oživili pri oslavách 225. výročia narodenia Jána Kollára v Mošovciach, na ktorých sme sa s naším cirkevným zborom zúčastnili a kde sme sa zoznámili so sestrou farárkou slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Budapešti Hildou Gulácsiovou Fabuľovou.

Slovo dalo slovo a v sobotu 20. októbra v skorých ranných hodinách autobus s 51 výletníkmi vyrazil do Békešskej Čaby. Na zájazde sa zúčastnili okrem členov nášho zboru aj cirkevníci z Veľkého Grobu a ďalší. Medzi nami bola aj jedna pani – presídlenkyňa z obce Ambrózfalva a dcéra presídlenkyne z Poľného Berinčoka.

Krátko popoludní sme dorazili do Békešskej Čaby a rozišli sme sa po stánkoch s pravou čabajkou, či ako tamojší vravia čabianskou klobásou a ďalšími zabíjačkovými špecialitami. Naše ženy zaujali okrem toho dve veci – „nástroj“ na výrobu domácich cestovín. Na výzor rovnaké cestoviny do polievky sa robia aj v našej dedine a voláme ich „frkacule“. Robia sa však na drevených doštičkách s ryhami a s drievkom s kónickým zakončením. Druhou zaujímavosťou bol stánok, v ktorom mladý muž ťahal pravé štrúdľové cesto a piekli z neho domáce záviny. Nevedeli sme sa na neho vynadívať, aký bol šikovný. A, samozrejme, ochutnali sme jeho štrúdľu – bola naozaj výborná. Jediné, čo nás zarmútilo bolo, že sme sa nemohli dohovoriť po slovensky v meste, ktoré pred 300 rokmi osídlili slovenskí evanjelici a kde ešte pred 100 rokmi tvorili Slováci vyše 50 % obyvateľstva.

Unavení, ale plní dojmov a najmä dobrôt sme sa presunuli do Vinice, kde sme si nakúpili pravú čabiansku klobásu a iné domáce výrobky. Potom nás čakala cesta do Poľného Berinčoka, kde sme mali zabezpečené ubytovanie v internáte evanjelického lýcea.

V nedeľu ráno pre nás pripravili výborné raňajky z domácich zabíjačkových špecialít v zborovej miestnosti vo Viniciach a potom sme sa presunuli na slovenské služby Božie do čerstvo zrenovovaného Veľkého kostola v Békešskej Čabe. Niektorí si stihli pozrieť aj Slovenský oblastný dom, iní venovali viac času prehliadke Veľkého kostola. Je to obdivuhodná stavba a zanechala v nás veľký dojem.

Potom sme už zamierili do Budapešti, kde nás čakala sestra farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Po spoločnom obede sme si prezreli Lutherov dvor na Rákócziho triede. Niekdajší slovenský evanjelický kostol sme videli, bohužiaľ, len zvonku, keďže dnes je v súkromných rukách a cirkevný zbor máva služby Božie v neďalekej zborovej miestnosti. Tam sme si vypočuli veľmi smutný príbeh kostola i bytov, ktoré začiatkom 2. polovice 19. storočia na podnet Jána Kollára postavil slovenský ev. a. v. zbor v Budapešti. Smutný bol aj pohľad na kostol z ulice i z dvora a smutné bolo v to popoludnie aj jesenné počasie. Akoby chcelo podčiarknuť celú situáciu okolo kostola. A aký šokujúci rozdiel bol medzi tým, čo sme videli ráno vo Vinici a v Békešskej Čabe a popoludní v Budapešti!

Potom však prišla Ruženka Néveryová, ktorá nám pripravila úžasnú prehliadku Budapešti. Pozreli sme si najvýznamnejšie miesta a pamätihodnosti mesta. Prehliadku sme zakončili už za tmy na hradnom vrchu, odkiaľ sa nám naskytol úžasný pohľad na vysvietenú Budapešť.

Na záver sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli náš výlet zrealizovať – predovšetkým pani farárke budapeštianskeho slovenského evanjelického cirkevného zboru Hilde Gulácsiovej Fabuľovej, pánu seniorovi Zoltánovi Nagyovi vo Vinici, pánu farárovi Pavlovi Kutyejovi z Békešskej Čaby a našej sprievodkyni Ruženke Néveryovej.

Sidonia Horňanová, zbor. far. v Modre-Kráľovej

Božena Uherčíková, vedúca zájazdu