V Čuvári sa 9. júna konala po 8. raz slovensko-maďarská bohoslužba. Organizátormi boli i tentoraz miestny evanjelický cirkevný zbor a čuvárska slovenská samospráva. Po slovensky kázala farárka na dôchodku Marta Pohánková zo Šiah. Vychádzala zo Skutkov apoštolov 2:37, „Čo robiť, muži, bratia?“

Tradíciou čuvárskej dvojjazyčnej bohoslužby je, že sa koná v turíčny pondelok popoludní, tak ako to bývalo kedysi. Ak už niekto nerozumie jazyku zakladateľov obce, po slovensky, pomôžu mu, farár prednesie slovo Božie aj v maďarčine. Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom pred 70 rokmi sa hlboko dotkla aj cirkevného zboru v obci Penc, ktorá nielen susedí s Čuvárom, ale sa s ním delí aj o kazateľa Istvána Czöndöra. Popri viacerých, ktorí opustili Penc, sa do vtedajšieho Československa vybrala na volanie matky vlasti za novým šťastím aj rodina Dobisová, s ňou rodičia farárky Marty Pohánkovej. Sestra Marta sa po prvý raz vrátila do kostola, aby kázala tam, kam chodili na konfirmačné hodiny jej rodičia i starí rodičia. Vrátila sa tam, odkiaľ odišli jej predkovia. Teraz sa však všetci opäť zišli, aby – ako uviedla – „mohli počúvať slovo Božie. Zvláštne to dejinné stretnutie, liečiace rozjatrené rany a prinášajúce mier, umožňujúce prežiť vieru, že všeličo sa môže zmeniť, ale slovo Pánovo je večné.“

Liturgiu bohoslužby slúžil dušpastier cirkevného zboru v Čuvári a Penci István Czöndör. Pomáhal mu pritom Spevokol evanjelického zboru pod vedením kantorky Ildiky Mangóovej. Po slávnostnej bohoslužbe sa predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Csilla Rásoškovápo slovensky a dozorkyňa evanjelického cirkevného zboru Gyöngyi Korenová-Turanová po maďarsky poďakovali fondu nadácie Gábora Bethlena za podporu. Pozdravili všetkých prítomných, medzi nimi dekana Severopeštianskeho seniorátu Ádáma Mekisa, farárku Martu Pohánkovú, dozorcu evanjelického cirkevného zboru zo Sazdíc, starostu obce Sazdice Zoltána Srnu s manželkou, starostku Čuváru Zuzanu Nemeczovú, ako aj predsedu Slovenskej samosprávy vo Vacove Júliusa Alta. Prišli miestni, aj veriaci zo susedných obcí. Spolu ich bolo vyše 90 a kostol naplnili.

Po obrade sa účastníci sviatočných služieb Božích stretli v slávnostnej sále miestnej samosprávy na priateľskom posedení. Ženy, ako je to v Čuvári zvykom, hoci nesúťažili o titul najlepšia gazdinka, predsa naznášali viac ako dvadsať druhov koláčov a zákuskov.

Ako na našu otázku odvetila predsedníčka slovenského voleného zboru v Čuvári, u nich je zvykom okrášliť kostol zelenými ratolesťami. Vybrali dva mladé duby, pripevnili ich z oboch strán oltára a uviazali na ne starodávne vyšívané a čipkou olemované vreckovky a stužky. Takto zdobili Boží chrám do 60. rokov a teraz, keď sa k tomuto nádhernému zvyku opäť vrátili, opierali sa o spomienky tety Mariky Mangóovej, ktorá sa aj napriek pokročilému veku rada zapája do spoločenského života obce. Na podnet svojho farára sa spevokol snaží každý mesiac naučiť novú pieseň zo slovenského spevníka. Vďaka putovnej farárke Hildy Gulácsiovej Fabuľovejsi zaopatrili desať kusov spevníkov, z nich sa budú usilovne učiť. Chcú si však zakúpiť ďalšie.

-tre

Foto: Z. Nemeczová