Júlová svätá omša v Kostole svätého Jozefa na Námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti sa konala dva dni po sviatku sv. Cyrila a Metoda a bola zameraná na históriu misie slovanských vierozvestcov.

Svätú omšu slúžil dôstojný pán Attila Kónya, miništrovala Elena Bikszádiová a zo Svätého Písma čítala Ildika Klauszová Fúziková. Na organe hral Imrich Sárközi.

Dôstojný pán v kázni zdôraznil význam misie solúnskych bratov, keď konštatoval, že už v roku 1880 pápež Lev XIII. vydal encykliku Grande munus, v ktorej ustanovil sviatok sv. Cyrila a Metoda. O 100 rokov neskôr pápež Ján Pavol II. vydal apoštolský list, v ktorom vyhlásil slovanských vierozvestcov za spolupatrónov Európy.

A. Kónya priblížil veriacim históriu pôsobenia oboch svätých na území dnešného Slovenska, kam prišli roku 863 na žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorú adresoval Michalovi III. Rastislav byzantskému cisárovi napísal: „Náš ľud pohanstvo odmietol a drží sa kresťanského zákona. Nemáme však učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil kresťanskú vieru.“

Michal III. vyslal na Veľkú Moravu bratov, ktorí poznali jazyk Slovanov a ktorí sa pred príchodom svedomito pripravili, zostavili nové písmo – hlaholiku, ktoré sa stalo základom slovanskej písomnosti. Bratia preložili biblické texty a v roku 867 navštívili Rím, aby požiadali pápeža Hadriána II. o uznanie slovanského jazyka za jazyk liturgický. Odporcom ich snaženia Cyril adresoval slová: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či Slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?“ (ŽK, kap. XVI.).

Apoštoli Slovanov dosiahli svoj cieľ a v roku 869 znela v Bazilike sv. Petra liturgia v slovanskom jazyku. Cyril v Ríme zomrel, Metoda na žiadosť kniežaťa Koceľa z Blatnohradu vysvätil pápež za panónskeho a moravského arcibiskupa a pápežského legáta. Po návrate na Veľkú Moravu však Metoda franskí kňazi zajali a protiprávne ho väznili až do roku 873. Oslobodili ho až na pápežov príkaz, naďalej ale musel čeliť ich útokom, napriek tomu, že obhájil slovanskú liturgiu aj u pápeža Jána VIII. Ten vystavil bulu Industriae tuae. Okrem iného v nej pápež potvrdil Metodove úlohy a funkcie, okrem hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny opakovane schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali aj v slovanskom jazyku. Tento stav trval do Metodovej smrti, do roku 885.

Dôstojný pán na záver kázne konštatoval, že „Deň sv. Cyrila a Metoda je radostným dňom Slovákov, ktorých kultúrna a kresťanská tradícia sa začína v dávnom roku 863 vďaka bratom zo Solúna, hoci viera už na našom území bola, ale až po ich príchode sa o tom dozvedel celý vtedajší svet, keď sa slovanský jazyk stal štvrtým liturgickým jazykom v histórii ľudstva.“

Po sv. omši sa veriaci zišli na fare, kde sa spoločne pomodlili a posedeli si v priateľskom rozhovore. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai pripomenul, že 4. augusta sa uskutoční slávnostná jubilejná dvadsiata slovenská svätá omša, na ktorú srdečne pozval veriacich z hlavného mesta i okolia.

vzs

Foto: A. Kutnyánszka a kan