Slovenská samospráva VIII. obvodu v Budapešti, Samospráva mesta Vyšehrad, Múzeum Mateja Korvína vo Vyšehrade a Slovenský inštitút v Budapešti usporiadali vo Vyšehrade (Visegrád) v sobotu 20. júla tradičnú pamiatkovú slávnosť s názvom Jozef Karol Viktorín (1822-1874), ako spomienku na významnú osobnosť, kňaza obce Vyšehrad, vydavateľa, publicistu, organizátora slovenského kultúrneho života v Uhorsku v 19. storočí.

Slávnosti sa zúčastnila početná komunita Slovákov z Budapešti, Péter Gróf z vyšehradského múzea v zastúpení aj vyšehradskej samosprávy a „zástupcovia“ Slovákov z ľavého, slovenského brehu Dunaja: známa a obetavá „viktorinologička“ Helena Rusnáková z Nových Zámkov a autor týchto riadkov s manželkou. V našom prípade nie je to celkom pravda, žijeme na pravom dunajskom brehu, v Petržalke.

Stretávka vo Vyšehrade má základ vo Viktorínovej činorodosti. Prežil tu ako katolícky kňaz posledných 11 rokov života a je tu pochovaný. V rokoch Viktorínovho pobytu vo Vyšehrade prestavali bývalý kostol na školu, ale predovšetkým Viktorín upriamil pozornosť na pamiatky miestnej histórie, v ktorých dejiny prebiehali na najvyššej úrovni. Kráčali tu uhorské kráľovské dejiny. Zabudnutý a dodnes zabúdaný župný hrad, predtým slovanské hradisko, ktoré dalo názov aj dnešnému mestečku. Horný hrad postavený Belom IV., obnovované zvyšky Kráľovského paláca nielen videli, ale aj robili dejiny. Tu sa uskutočnilo v roku 1335 slávne stretnutie troch kráľov, uhorského, českého a poľského. Dejiny kráčali Vyšehradom aj nedávno. Vo februári v roku 1991 práve tu založili najvyšší predstavitelia Česko-Slovenska, Poľska a Maďarska Vyšehradský triangel, predchodcu dnešnej Vyšehradskej štvorky.

Náš Jozef Viktorín vytiahol slávnu históriu zo zabudnutia. Dal postaviť chodník z obce cez Kalváriu na Horný hrad. Považuje sa za prvý turistický chodník v Uhorsku. Krížom Kláry Záchovej uctil pamiatku historickej udalosti spred takmer siedmich storočí. Spracoval „projekt“ na záchranu historických pamiatok a vybavil „fondy“ v centrálnych úradoch. Považujú ho za zakladateľa cestovného ruchu v Uhorsku.

Avšak činnosť J. Viktorína na zviditeľnení a dnešnom rozvoji Vyšehradu si v Maďarsku ctia a vážia. Svedčí o tom veľké „V“ na hradnom úbočí, či pamätná tabuľa na začiatku Viktorínovej promenády pod Kalváriou. K Viktorínovmu odkazu sa pripojili a hlásia tiež Slováci v Maďarsku. Pred piatimi rokmi z iniciatívy slovenskej samosprávy budapeštianskych Slovákov vedených Kazimírom Kápolnayom odhalili na budove školy dvojjazyčnú tabuľu na jeho počesť. Práve pri nej sa stretávajú tí, ktorí si vážia Viktorínovo dielo.

Historik Péter Gróf vždy pripraví okrem spomienky pri Viktorínovom hrobe niečo navyše. Pretože sa škola rekonštruuje (zdá sa, že na rozdiel od Viktorínových čias v súčasnosti došli peniaze) a pamätná tabuľa nie je na pôvodnom mieste, začali sme svoju spomienku v Kostole sv. Jána Krstiteľa, v ktorom kázal. Zrejme väčšinou po nemecky, Vyšehrad bol v tom čase obývaní Švábmi. Po krátkom expozé P. Grófa sme obdivovali zrekonštruovaný pôvodný oltárny obraz a v dlažbe Viktorínom v roku 1868 osadenú mramorovú tabuľu s menami vyšehradských kňazov od roku 1761 po nášho oslávenca. Potom sme sa odobrali k jeho hrobu na miestny cintorín.

Po krátkom zamyslení nad osobnosťou J. Viktorína – mimochodom práve v tento deň uplynulo 145 rokov od jeho tragickej smrti – sme položili vence. Uctili si ho Slovenská samospráva Budapešti a slovenské samosprávy mestských častí Jozefov, Terezín, Františkov, Zugló. Veniec položil aj zástupca Slovenského inštitútu v Budapešti a za Korvínovo múzeum a Vyšehrad P. Gróf. Na záver sviečku priniesla a zapálila H. Rusnáková. Tradične nechýbala kytička v slovenských národných farbách od našej rodiny, ktorú kladieme vždy aj v mene miestneho odboru Matice slovenskej v Petržalke.

Slováci v Maďarsku skutočne nezabúdajú na Jozefa Viktorína.

Jozef Schwarz

Foto: autor, Ľubomíra Fallerová