Milí čitatelia, z Evanjelia podľa Jána (Jn14, 1–12) na 5. Veľkonočnú nedeľu vidno, že Ježiš určite nechce zabraňovať budovať pozemské domy. Veď on dobre vie, že človek túži byť chránený pred vonkajším svetom a mať dom, v ktorom si vytvorí rodinné zázemie.

Nuž, preto sa nemožno diviť, že svet je plný nádherných domov, veď každá doba mala svoju architektúru a vytvárala krásne ľudské príbytky. Aj dnes vidíme, koľko pekných a užitočných nápadov ponúkajú architekti pri projektovaní domov.

Aj ja ako farár z pilíšskej Hute (Pilisszentlélek) som vlani začal so svojimi veriacimi obnovovať náš Kostol Ducha Svätého, lebo bol vo veľmi zlom stave. Predchádzajúca veľká oprava kostola sa uskutočnila pred 82 rokmi. V tom istom roku (1938) sa v Budapešti po prvý raz uskutočnil Medzinárodný eucharistický kongres, a to na počesť 900. výročia úmrtia sv. Štefana. Mali sme sen, že tento rok, keď sa v septembri mal v hlavnom meste Maďarska opäť konať Medzinárodný eucharistický kongres, ktorý však z dôvodu pandémie posunuli na budúci rok, kostol opravíme. Vytýčili sme si plán, ale toľko nasporených peňazí sme nemali, nuž vrúcne sme sa začali modliť a od nebeského Pána sme si pýtali pomoc. Poslal nám ju vo forme niekoľkých peňažných príspevkov od sponzorov. Jedným z nich je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Pomoc od nej prišla v poslednej chvíli, nečakane, ale veľmi vhod. Mali sme veľké obavy, keď sa aj v Maďarsku objavil koronavírus. Ohrozil naše plány, vyzeralo to tak, že sa nám rekonštrukciu nepodarí dokončiť, pretože sa nám minuli peniaze, ale aj sponzori. Chvála Pánu Bohu, v súčasnosti prebiehajú posledné úpravy, majstri dokončujú dlažby a do júla by mali byť práce ukončené. V tomto období dokončujú aj kostolné lavice. Nuž a ak dostaneme sľúbené hmotné milodary, tak sa nám do jesene podarí trocha obnoviť aj faru, v čo sme sa neodvážili ani len dúfať.

Mojim veriacim Huťanom vždy hovorím: mať pekný dom a mať ho moderne zariadený nie je hlavným cieľom života. Je to len prostriedok na budovanie dôležitejších hodnôt. Dom nerobí domom len architektúra, ale predovšetkým vnútorná atmosféra. Tehly a iný stavebný materiál sú len ochranným plášťom, pod ktorým žije duch rodiny. Vonkajšia krása domu aj s parkom dookola ešte nemusí signalizovať, že taká istá krása je aj v dome. Ak nie je v dome láska a na ňu napojené iné cnosti, je vonkajšia krása zbytočná a klamlivá. Aj keď sa v rodine, či na fare podarí vytvoriť atmosféru harmónie, aj keď sa domov stane pre jeho členov najkrajším miestom na svete, aj vtedy musí každý počítať s jedným faktom: raz ma z môjho domu, či z kostola veru vynesú v truhle. Pretože aj to patrí k podstate domu, že ho v jednom okamihu musí človek navždy opustiť! Koronavírus tomu, žiaľ, napomáha! Tento fakt môže na niekoho pôsobiť upokojujúco, ale na niekoho veru deprimujúco.

Práve preto Ježiš v našom evanjeliu používa obraz domu, aby upriamil srdcia svojich učeníkov, ale i našu pozornosť a naše srdce, na večný domov: na večnosť! Človek, ktorý sa usiloval budovať počas života (tak aj počas terajšej pandémie) aj duchovný dom, ten bude odmenený po smrti najvyšším a večným architektom. Sme nútení byť doma a nikto nám nevie povedať, dokedy bude trvať toto krízové obdobie. Máme však aj dôvod tešiť sa, že Ježiš má pre nás pripravený príbytok v nebi! Nezabúdajme, milí čitatelia, že kľúče od neho dostanú len tí, ktorí vybudovali kúsok neba aj tu na zemi. Vírus sem, vírus tam, nedajme sa ním zničiť – vyhrajme nad ním!!! Tak nám Pán Boh a Sedembolestná Panna Mária pomáhajte, teraz i vždy!!!

László Kiss-Malý
e. dekan, farár

Foto: archív, -hl

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.