Svetoznámy umelec, maliar a sochár Michelangelo mal raz s istou zámožnou vdovou takýto rozhovor: Dožil som sa úctyhodného a požehnaného veku, mám už 86 rokov. Dúfam, že Pán si ma už čoskoro povolá k sebe. Zámožná vdova sa ho opýtala: čo vás už nebaví život? Nenašli ste počas celého vášho pozemského života ten správny zmysel? A Michelangelo jej odpovedá: Práve naopak. Stále viac a viac cítim smäd po tom pravom živote.

V týchto slovách je vyjadrená odpoveď na to, čo Kristus povedal svojim apoštolom i každému z nás: kto je smädný, nech príde ku mne a ja sa mu dám napiť z prameňa života. Slová, ktoré povedal Samaritánke pri Jakubovej studni, keď viedol s ňou rozhovor – kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.

To, čo slávime dnes, slávnosť Nanebovstúpenia Pána, je odpoveďou na tento smäd človeka po večnom a pravom živote. Môžeme povedať, že dnešný sviatok Nanebovstúpenia Pána je odpoveďou a zavŕšením veľkonočných udalostí – Kristovho zmŕtvychvstania. Ak pri Kristovom zmŕtvychvstaní nieto očitého svedka, iba následne, svedkovia prázdneho hrobu, Nanebovstúpenie Pána sa deje za prítomnosti očitých svedkov, keď Kristus vystupuje slávnostne do neba, tam, odkiaľ prišiel na tento svet, do domu nebeského Otca.

Tak potom dnešný sviatok je po Veľkej noci ďalším veľkým tajomstvom v živote človeka. Potvrdením Kristovej misie na tomto svete, ktorá má pokračovanie i v živote každého človeka, kto uveril Kristovi, jeho slovu, ktoré je slovom pravdy pre človeka. Nasledovanie Krista je nasledovaním po ceste, ktorá vedie do večného života, do nebeskej blaženosti. K večnému životu. A večnosť – tá je v našich rukách.

Sv. Augustín kladie otázku, v ktorej sa pýta: Kam padne strom, keď sa rúbe? Padne tam, kam sa nakláňa. A kam sa nakláňaš ty, priateľ môj? Aký život vedieš? Si naklonený v živote vždy smerom ku Kristovi? Ak áno, tak sa nemusíš báť svojej spásy a večného života.

V dnešnom sviatku, ktorý prežívame vo viere, je vyjadrená nádej veriaceho človeka – to je ten pravý zmysel nášho života, o ktorom hovorí Michelangelo v rozhovore so zámožnou vdovou, ktorý som spomínal na začiatku.

Každý človek si kladie otázky ohľadom života – čo bude potom, keď raz skončíme tento život, ktorý prežívame tu, na tejto zemi. A odpoveď máme – je ňou práve sviatok Nanebovstúpenia Pána. Kristus dáva tú najkrajšiu a najpravdivejšiu odpoveď. Večný život. Spoločenstvo Lásky.

Kristus nikdy neoklamal človeka. A tak ani v tomto. Jeho odpoveď je zároveň pozvaním – ak ho budem nasledovať po ceste, ktorú mi ukázal svojím životom.

Ak pozrieme na Krista na kríži, – jeho slová, ktoré povedal – žíznim –, to neboli slová, ktoré by hovorili len o telesnom smäde, aj keď iste aj to bolo potrebné po tom, čo prežil na krížovej ceste, ale pravý zmysel jeho slov z kríža – žíznim –, to bolo žíznenie po tom pravom živote v nebi, odkiaľ prišiel medzi nás na túto zem, po tom pravom a skutočnom spoločenstve Lásky.

Dnes sa akoby vytrácali pojmy nebo, peklo zo života človeka. Stávajú sa slovami, ktoré by sme chceli odsunúť kdesi do detského slovníka a zaradiť ich do kategórie detských rozprávok. Nemožno ale odsunúť z ľudského života niečo, čo sa nás bezprostredne a bytostne dotýka.

Kristovo nanebovstúpenie je stále aktuálne, tak ako je stále aktuálny a živý Kristus. Hoci neviditeľný na ľudský spôsob, ale predsa živý a prítomný vo svojej Cirkvi.

Eucharistia – to je živý Kristus – sviatosť – a tá je viditeľným znakom neviditeľnej Božej milosti. Práve skrze Eucharistiu a vďaka nej sa neustále nanovo uskutočňuje veľkonočné tajomstvo – ukrižovaný a vzkriesený Kristus – obeta kríža a jej sprítomnenie na oltári uprostred Božieho ľudu. Zostupovanie a vystupovanie Krista z neba na túto zem. A práve vďaka tomuto daru a zároveň i Božej milosti prežívanie toho večného života, o ktorom Kristus hovorí – aj v našom ľudskom živote, ak som naplno uveril Kristovi a žijem tento večný život, ktorý mi on sám ponúka v dare Eucharistie.

Slávime spomienku na to, ako Pán Ježiš vystúpil do neba. Nebo – to nie je miesto, kam by odišiel. Nebo to je stav, ktorý Kristus prežíva v spoločenstve Otca v Láske Ducha Svätého.

A my ho môžeme prežívať tu na zemi – tak ako ho prežíval Kristus, – keď poslušne plnil Otcovu vôľu a vedený neustále Duchom Svätým – i potom v nebi, v tom istom spoločenstve.

Božie spoločenstvo – to je spoločenstvo Lásky. Kristus svojím životom medzi nami nám akoby zviditeľnil toto spoločenstvo Lásky. Priblížil ho a urobil viditeľným našim ľudským zmyslom.

Apoštol Pavol napísal tie známe slová – ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. On, ktorému sa zjavil vzkriesený Kristus a zanechal stopu tak hlbokú, že opustil všetko a pokladal všetko predchádzajúce za stratu, opisuje svoj zážitok, keď bol ochvátený do neba na istú chvíľku. Nedokázal opísať ľudskými slovami toto spoločenstvo Lásky, do ktorého odišiel a do ktorého pozýva Kristus aj nás.

Prosme, aby naša viera, posilnená dnešným sviatkom Nanebovstúpenia, bola taká silná a hlboká uprostred tohto sveta, aby sme aj my mohli povedať tie isté Michelangelove slová – sme smädní po pravom živote – po večnosti. Amen.

Stanislav Brtoš

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.