Prvá októbrová nedeľa v katolíckom Kostole svätého Jozefa v VIII. obvode Budapešti opäť patrila slovenskej svätej omši, ktorú slúžil brat Jakubrafael Blahoslav Patay. Zo svätého písma, z knihy Izaiáša, čítala Ildika Klausová Fúziková. Miništrovala Beáta Erdeiová.

Ako povedal kapucínsky rehoľný brat, slovenskí katolícki veriaci sa zišli na slávenie 27. nedele cez rok. Tento deň je mimoriadne vzácny sviatok kapucínskej rehole, vtedy si pripomína úmrtie zakladateľa menšieho rádu františkánov, kapucínov, sv. Františka z Asissi. Brat Jakubrafael sa s veriacimi podelil aj o svoje osobné pocity a skúsenosti zo súčasnosti. Hovoril o rehoľných sestrách v poľskom Krakove, spomedzi ktorých jedna novicka ochorela na koronavírus a dokonca potrebovala pľúcnu ventiláciu. Jej mladý organizmus chorobu prekonal. „Nie je to chrípka,“ povedal vo svojej kázni kapucínsky brat a dodal, že táto choroba je nevyspytateľná. Aj preto si nesmierne váži, že slovenskí veriaci prišli do kostola vypočuť si slovo Božie po slovensky, čo sa dá v Budapešti len v tomto kostole. Pripomenul, že slovo Božie bolo v túto nedeľu zamerané na farizejstvo. Možno sa nás nemusí týkať osobne. A predsa si neraz dovolíme ukazovať prstom, ty si taký alebo onaký, alebo si to len myslíme. Pritom si musíme uvedomiť, že nikto z nás nie je dokonalý. Rehoľný brat použil ako príklad sv. Františka, považovaného za veľkého reformátora, ktorý však reformoval predovšetkým sám seba. Vyzval veriacich k tomu, aby najprv videli chyby v sebe, až potom ich hľadali v iných. Vďaka stretnutiu a precíteniu Božej lásky sa môže človek meniť do správnej podoby. Aby sa nikdy nevyvyšoval nad iných a nikdy nikoho neodsudzoval. Môže sa stať, že človek niekedy nezareaguje správne. V súčasnej situácii sú ľudia, ktorí sa boja, a preto reagujú prehnane. Za to ich ani my nemáme odsudzovať, aby sme sa nedopustili farizejstva, zlého nastavenia človeka. Ani sv. František sa nenarodil svätým, nikdy nikto sa ním nenarodil. „Môžeme však každý deň posväcovať a zlepšovať tým celú spoločnosť,“ povedal vo svojej kázni brat Jakubrafael Blahoslav Patay.

Na obdivuhodných predkov spomínali slovenskí veriaci aj po svätej omši, keď položili vence k mramorovým tabuliam významných slovenských katolíckych dejateľov, činných v Kostole svätého Jozefa v Jozefove. K pamätnej tabuli Šimona Klempu (1811 – 1903), ktorú tu dal osadiť slovenský volený zbor VIII. obvodu na počesť tunajšieho kaplána, farára slovenských katolíckych veriacich v Jozefove, zakladateľa Katolíckych novín. Predstavitelia budapeštianskych Slovákov položili kvety vďaky aj k pamätnej tabuli Štefana Moyzesa (1797 – 1869), kaplána chrámu v Jozefove v rokoch 1828 a 1829, neskoršie kanonika v Záhrebe a biskupa v Banskej Bystrici. Tento vlastenecky zmýšľajúci duchovný sa podieľal na založení Matice slovenskej.

Po svätej omši a položení vencov úcty a vďaky sa slovenskí veriaci z Budapešti presunuli na faru, aby sa zúčastnili na agapé.

E. Trenková

Foto: autorka