Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ (Mt 22, 34-40)

Všetci máme skúsenosť, že ak sa chceme niečo naučiť, tak siahneme po nejakej učebnici. Učebnica, kniha, to je základ nášho učenia. Už malé dieťa sa učí zo šlabikára prvé písmená, skladá ich do slabík, vytvára slová. Postupne, čím vyššie prechádza z ročníka do ročníka, pribúda učebníc, ktoré sa venujú svojej problematike. Dnes máme mnoho odborných kníh, kde nájdeme takmer všetko, čo by sme sa chceli dozvedieť. Samozrejme, len to, čo človek vyskúšal, na čo prišiel a čo objavil.

Nie všetko vieme. Ale veľa nám hovorí aj Boh skrze svoje slovo, ktoré máme v knihe Božej, vo Sv. Písme. Celé evanjelium je pre nás učebnicou života, podľa ktorej sa máme neustále učiť a usmerňovať svoj život smerom k Bohu.

Aj dnešné evanjelium vyjadruje niekoľko postojov, ktoré by sme si mali osvojiť, ale aj ktorých by sme sa mali vyhýbať vo svojom živote.

Zákonník, učiteľ zákona, prichádza za Kristom. Správne robí. Za kým iným by mal ísť, na koho iného by sa mal obrátiť, ak nie na Krista, ak ide o tak závažnú otázku, ktorú mu kladie. V tom nám je príkladom. Aj my by sme sa mali častejšie v živote obracať na Krista. Veď my nie sme ani učitelia zákona, ani takí zbehlí a dokonalí, že by sme nepotrebovali poradiť. Najmä čo sa týka duchovného života. Obracať sa na Krista – to je tá najsprávnejšia vec, ak mám nejaký problém, nejakú pochybnosť, nejaké nevyriešené a nevysvetlené veci vo svojom živote. V modlitbe, ktorá je dialógom človeka s Bohom, s Ježišom Kristom, sa dá vyriešiť veľmi veľa. Len si treba správne vybrať a nasmerovať svoje otázky na samého Krista.

Zákonník však neprichádza preto, aby sa poučil, aby uznal veľkosť Krista ako Božieho Syna. Sv. Písmo hovorí, že sa pýta Krista preto, aby ho pokúšal. Jeho otázka nie je úprimná. Skrýva sa za ňou akýsi zlomyseľný význam. Podobné otázky už položili Kristovi predtým. Napríklad či platiť cisárovi daň alebo nie. Kristus mu odpovedal: Dávajte cisárovi, čo je cisárove a Bohu, čo je Božie.

Dnes je to otázka o prvenstve prikázania.

Zákonník jedno nepochopil. Pre toho, kto stojí nad zákonom, nie je problém definovať priority. Veď Kristus je ten, ktorý je vyvrcholením zákona. Celý zákon, myslí sa ten Boží, starozákonný, nemal iný cieľ ako výchovný a mal vychovávať človeka a viesť ho práve ku Kristovi.

Možno drobná poznámka na adresu zákonníka k zákernosti jeho otázky. Ak bol skutočne učiteľom zákona, ak dobre poznal Boží zákon, a ako správne veriaci a zbožný Žid mal by ho poznať, tak by iste nepoložil túto otázku. Pretože niečo podobné, čo dal Kristus ako svoju odpoveď, bolo vyjadrené už v jednej z Mojžišových kníh – v knihe Levitikus: Počúvaj, Izrael! Pán je náš Boh. Pán jediný. A ty budeš milovať Pána, Boha svojho, celým srdcom svojím a celou dušou svojou a celou silou svojou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svoje deti, či si doma, či na cestách, či si líhaš, či vstávaš... napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.

Kristus teda nepovedal nič nové, len mu citoval to, čo už bolo známe a čo mal poznať. Zákonník teda nemiloval Boha celým svojím srdcom, dušou a silou.

Ak aj ja chcem stavať v živote Bohu či Kristovi nejakú otázku, tak vždy len v úprimnosti svojho zmýšľania. Boha nikdy nemožno dobehnúť. To skôr my by sme ukázali svoju nízkosť a len my by sme boli tí, ktorí by boli dobehnutí.

Ale ak sa v úprimnosti pýtam – ak kladiem naozaj celkom úprimne Kristovi svoje otázky, iste som už dostal veľakrát tú najsprávnejšiu odpoveď. To nemusí byť odpoveď priama, že Boh prehovorí, že budem počuť jeho hlas. Boh mi môže dať odpoveď rozličným spôsobom. Len či ja som schopný vnímať tieto prejavy Božích odpovedí vo svojom živote? Toto sa musíme učiť. Aby sme boli schopní načúvať správne Božiemu hlasu v rôznych prejavoch. To dokáže len človek, ktorý má v tom každodennú prax. To sa nedá naučiť zo dňa na deň. Počúvať prejavy Božieho hlasu a Božie odpovede pre môj život – to vyžaduje istú námahu. Pokoru, poníženosť, veľa modlitby, čisté srdce. Prežívať spoločenstvo s Kristom. Zamilovať si Krista. Celého. Ukrižovaného, i vzkrieseného. Skutočne milovať Boha – celým srdcom, nerozdeleným pre nikoho iného. Celou svojou dušou, túžiacou po spoločenstve s Bohom, veď k tomu bol povolaný každý človek. A celou svojou mysľou zameranou na Boha. Veď čo iné je modlitba, ak nie pozdvihnutie mojej mysle k Bohu, k tomu, ktorý ma stvoril na svoju podobu?

Ak sa budeme neustále obracať vo svojich otázkach na Krista – a mali by sme sa, lebo lepšiu odpoveď nám nedá nijaký iný človek – on nám dá vždy viac.

Stanislav Brtoš