Vianoce patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom, a oslavujú ich skoro v každej cirkvi. Prvú nedeľu v decembri sa aj v katolíckom Kostole svätého Jozefa v VIII. obvode Budapešti zvyčajne schádza väčší počet veriacich, aby sa patrične pripravili na narodenie Spasiteľa. 6. decembra sa v týchto priestoroch mala konať ekumenická pobožnosť spojená s odovzdávaním vyznamenaní Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ale zrušili ju.

V adventnom období zvykne svätú omšu spestriť sakrálnymi piesňami Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. No súbor postihla tragická udalosť. Dirigent, laureát Rytierskeho rádu maďarskej kultúry Péter Pálinkás zomrel na následky infekcie novým koronavírusom. Na poslednú slovenskú svätú omšu v tomto kalendárnom roku napokon prišla len hŕstka katolíkov. Priznám sa, chýbala mi slávnostná adventná atmosféra, ako ju vedia vyčariť svojím vystúpením Ozvenári.

Svätú omšu slúžil brat Jakubrafael Blahoslav Patay, z Knihy proroka Izaiáša a z Listu sv. Petra čítala miništrantka Beáta Erdeiová. Liturgické texty druhej adventnej nedele mali spoločnú metaforu cesty. Uzavrelo ich Evanjelium podľa Marka v ktorom stálo, že je nutné pripraviť cestu, ktorá vedie od Boha k jeho ľudu a späť k nemu.

Páter Jakubrafael v homílii hľadal odpoveď na otázku, ako sa otvoriť Bohu v tomto období, aby mohol konať svoje veľké dielo. Ako príklad spomenul udalosti v Ľutine. Záznam o zjavení svätého Mikuláša pochádza z 19. augusta 1851. Podľa juliánskeho kalendára bol vtedy sviatok Premenenia Pána. V ten deň jedna tamojšia trojdetná matka, Zuzana Feketeová, išla zbierať huby do lesa. Keď prišla na Hôrku, zbadala slávnostne oblečeného biskupa. Ten sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného v kostole na ikonostase. Biskup jej povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožní ľudia v chráme spievajú na liturgii a ty tu zbieraš huby? […] Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Namiesto chvály, svojimi ústami uráža Boha“. Svätec cez Zuzanu rozkázal, aby na mieste stretnutia dal duchovný otec postaviť kríž. Ona však mlčala. Svätec sa jej naďalej zjavoval a upozorňoval ju, aby splnila príkaz, inak onemie. Nakoniec Zuzana všetko povedala miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. Nikto jej však neveril a začali ju prezývať bláznivou. Jedného dňa Zuzana onemela, ale lekár a psychiater nič nezistili. Farár nakoniec dal vztýčiť kríž. Pri posviacke sa opäť zjavil svätý Mikuláš a mnohí ho videli. Od tejto chvíle Zuzana začala rozprávať a miestni jej uverili. Jedného dňa sa jej opäť zjavil svätý Mikuláš. Odkázal duchovnému otcovi, aby dal postaviť kaplnku zasvätenú usnutiu presvätej Bohorodičky. Na dôkaz stretnutia dal Zuzane jej ikonu, ktorú mala odovzdať ako podklad k obrazu pre budúcu svätyňu. Duchovný ihneď zvolal kurátorov, richtára, svedkov a dal ikonu do pokladne, ktorú zamkol.

Na druhý deň mu Zuzana priniesla tú istú ikonu. Farár opäť zvolal ľudí a otvoriac pokladnicu zistil, že tá prvá ikona nie je na mieste. Táto udalosť im pomohla uveriť. Záznam o týchto zjaveniach bol nakoniec odoslaný do Ríma, kde ich Blahoslavený Pius IX. potvrdil. „Tento príbeh je spojený s dnešným Božím slovom, kde sa hovorí o Jánovi Krstiteľovi, ktorý vyzýva ľudí na obrátenie. Vráťte sa k Bohu. On veľmi dobre vie, že je vám ťažko, že je vám zle. On chce, aby sme mu dali naše životy, aby sme mu dovolili vstúpiť do toho, čo prežívame, s čím sa trápime. Prosí si od nás našu vieru. Toto chcel v podstate aj svätý Mikuláš pri zjaveniach Zuzany Feketeovej, aby sa ľudia obrátili, aby brali vážne, že Ježiš prichádza, niečo nám chce dať. Nejde o akýsi obrat alebo zvyk. Od nás chce živú vieru, postoj, priateľstvo, stretnutie s niekým, kto nás miluje. Dajme mu tento čas, ktorý prežívame, ktorý pre nás nie je jednoduchý, aby to premenil. Prosme od pána umocnenie zdravia, aby sme mali pána Boha za čo chváliť. On nechce aby sme sa trápili. Prostredníctvom nás tá Božia moc môže vstúpiť do tohto sveta,” dodal kapucín Jakubrafael a zaželal príjemné prežitie adventného obdobia. Po večeri Pána všetci odchádzali s vierou, že sa opäť stretnú na omši v novom roku.

AR

Foto: autor