Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“

Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Anjel potom od nej odišiel. (Lk 1,26-38)

Boh posiela svojho posla anjela Gabriela, aby zvestoval Márii, že v jej živote sa stane niečo nečakané, že pôjde o Boží zásah do života človeka. Že sa nečakane stane matkou a to rovno matkou Božieho Syna. To bolo prvé prekvapenie, prvý zásah z Božej strany. Veď bolo predsa nemysliteľné, aby sa žena stala matkou bez muža... Ona, ktorá bola zasnúbená s Jozefom, sa zrazu stane matkou. A to ešte k tomu nie hocijakou.

Stáva sa matkou predpovedaného a očakávaného Mesiáša. Na jednej strane radosť, veď ktorá žena by vo vtedajšej dobe spomedzi židovských žien nechcela byť matkou toho, ktorého očakával celý národ a ktorého predpovedali proroci.

Ale neskôr jej k tejto radosti povie prorok Simeon v chráme aj veľmi trpké slová: – Tvoju dušu prenikne meč bolesti. A tak sa okrem radostnej Matky stáva z nej i Matka Sedembolestná.

Máriino povýšenie za matku Božieho Syna bolo teda spojené aj s veľkým bolestným ponížením.

To, čo Boh žiadal od Márie, bolo veľké tajomstvo. Radosť i bolesť zároveň.

Ak človek dokáže stáť v službe Božej, tak sa nemusí hneď pýtať na vysvetlenie tajomstva. Ani Mária to nerobila. Aj ona sa len opýtala anjela, ako sa to stane. Nechcela hneď vysvetliť a pochopiť celé tajomstvo. Keď jej anjel odpovie – Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni – potom sa už viac nepýta, len vypovie svoje áno, svoje ľudské, ale pravdivé fiat (nech sa stane).

Mária nás teda učí postoju nebáť sa za každú cenu tajomstva, ktoré vstúpi do nášho života a ktorému hneď nerozumieme. Tajomstvá, najmä tie Božie, v živote človeka nie sú tajomstvami preto, že niečo, čo je neznáme, čo ešte nie je celkom vysvetlené, musíme rozriešiť hneď a za každú cenu. Mnohé tajomstvá, naopak, poukazujú na Božiu prítomnosť, div v živote človeka. Práve preto, lebo sú preniknuté Božím zmyslom, vyzývajú k niečomu naše srdce. Toto Božie tajomstvo je pre mňa istým znamením, ktoré mi chce niečo povedať, oznámiť.

Anjelova odpoveď Márii – Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni – vyjadruje jednak to, ako sa Mária stane matkou Božieho Syna, Ježiša Krista. Božím zásahom, bez prispenia muža.

Môžeme v tom vidieť aj niečo viac. Že práve pod vplyvom Ducha Svätého a plná Ducha Svätého dokázala hlboko vnímať Božie tajomstvá svojho života. To práve Boží Duch ju naučil chápať tajomstvá Božie, ktorým človek nie vždy celkom rozumie. Ona tak vplyvom Ducha Svätého pochopila zmysel toho, čo potom celé roky uchovávala vo svojom srdci a uvažovala o tom.

Každého z nás sa v našom ľudskom živote dotýka Boh svojimi tajomstvami, ktoré sú pre nás istým znamením a vždy nás k niečomu vyzývajú. Vždy majú dosah na nás samých. Ak budeme aj my chrámom Božieho Ducha, ak v nás bude prebývať Boh, vtedy i my dokážeme porozumieť týmto Božím znameniam tak, ako im porozumela Mária.

Nebráňme sa preto Božím tajomstvám, ale naopak, hľadajme v nich znamenia pre náš život. Veď skrze Božie tajomstvo k nám hovorí sám Boh a uvažovaním nad ním sa ešte bližšie približujeme k nemu.

V liturgickom slávení máme jedno prekrásne tajomstvo. Pri slávení svätej omše, keď kňaz vykoná úkon premenenia nad obetnými darmi, oznámi Božiemu ľudu tieto slová: „Hľa, tajomstvo viery“. Podobne pred rozdávaním svätého prijímania pozdvihne Eucharistiu a oznámi „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.“ Eucharistia je tým najväčším tajomstvom. Prítomnosť Božia uprostred nás.

Toto nám ponúka myšlienka 4. adventnej nedele. Aby sme ale mohli toto eucharistické tajomstvo prežívať, musíme sa vrátiť k tajomstvu vianočnej noci, v ktorej sa zrodil živý Kristus na tejto zemi a túto spomienku si pripomenieme už o niekoľko dní.

Stanislav Brtoš