Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.

A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“

Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali. (Mk6, 7-13)

Dnes už asi nikto z nás nie je bez nejakého vzdelania. Chodíme do rôznych škôl, niekto dlhšie, niekto kratšie. Každá škola trvá určitý čas. Má svoj začiatok i svoj koniec. Je to čas určený na to, aby sme sa pripravili do života, nadobudli isté základy a potom sme poslaní do života. S tým, čo sme sa naučili. Ak sme školu neabsolvovali povrchne, tak sme sa niečo naučili a to ostatné nás postupne život naučí sám.

Evanjelium blížiacej sa pätnástej nedele nám hovorí o dvanástich apoštoloch, ktorí boli tiež v škole. A to v škole Ježišovej, do ktorej ich on sám povolal. Vieme, že tá škola bola pomerne krátka, trvala tri roky, ale bola intenzívna. Dennodenná. Až raz nadišiel čas, keď ich Ježiš poslal do sveta. Všetkých. Citované aktuálne evanjelium skrýva v sebe niekoľko myšlienok.

Každý z dvanástich apoštolov je iný. Inej povahy, iného charakteru. Môžeme povedať, že aj z rôznych oblastí života a rôznych profesií. Peter a jeho brat Ondrej boli rybármi, podobne Jakub a Ján. Matúš bol mýtnikom, colníkom. Tomáš pochybujúci vo viere. A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Kristus nehľadí na to, kto bol aký človek On hľadí na to, kto je človek a vie, že každý, nech by bol akýkoľvek, je povolaný Bohom k spáse, k budovaniu Božieho kráľovstva.

Kristus jasne povedal – choďte do celého sveta. To je hlboká myšlienka. Nikde nehovorí, aby sme utekali zo sveta. Ani nehovorí, aby sme sa ho stránili a žili svoju vieru kdesi v ústraní, utiahnutosti. Ale hovorí jasne, choďte do sveta a učte, vydávajte svedectvo o mne, svedectvo vašej viery.

Toto je problém dnešných dní. Oddeliť svetský život od náboženského. Ty, ak chceš a nikto ti v tom nebráni, ty si ži svoju vieru, svoje náboženstvo v tichosti a bude všetko v poriadku. Svet je už úplne iný. Falošná pravda, ktorá sa nám ponúka a ktorá zaplavuje dnešného človeka.

Pravda – to je Boh. Kristus. Jediná pravda, od ktorej sa odvíja všetko ostatné. Kristus nám aj toto jasne povedal: Ja som cesta, pravda a život. My máme spojiť a nie oddeľovať svoju vieru a dnešný svet. Spojiť tajomstvo svojho vnútorného života s Bohom so životom navonok. Don Bosco to vyjadril pre svojich mladých chlapcov svojsky: Nohami byť na zemi a srdcom v nebi. Čiže kráčať a prežívať ako človek všetko to ľudské vo svete, ale nezabúdať, že nie som len z tohto sveta, že je aj iný svet, večný, Boží. Že existuje aj nebo a tam má byť moje srdce.

Apoštoli dostali poslanie, misiu, konkrétnu úlohu a Sväté Písmo konštatuje, že ju splnili: šli, hlásali pokánie a vyhnali mnoho zlých duchov, veľa chorých pomazali olejom a uzdravili ich.

Nevieme, kto bol najlepším žiakom v Ježišovej škole. Možno Ján. Ak bol dobrým žiakom, tak veľa pochopil z Ježišovho učenia a jediný z nich vytrval až pod kríž. Ale nie na tom záleží, kto bol lepší a kto horší. Všetci splnili úlohu, ktorou ich Kristus poveril vo svete.

Nikto z nás nemôže povedať, tamten je lepší, múdrejší, on to dokáže. My všetci sme povolaní Bohom a poslaní ako svedkovia Ježiša Krista do sveta. Všetci sme zodpovední za vzrast Božieho kráľovstva. To je ten rozdiel oproti svetu a Bohu. Svet ma potrebuje len vtedy, keď podávam výkony. Keď som užitočný. A keď nie, tak už o mňa nemá záujem. Boh nie, on počíta so mnou vždy. Či som mladý alebo starý, zdravý alebo chorý, vzdelaný alebo nie. Na tom nezáleží. Som Boží a to je podstatné. Boh vložil do mňa niečo zo seba, svoju podobu a to mi stačí na to, aby som vnášal aj ja to Božie do sveta. Dokonca aj keby som bol neviem aký hriešnik. Ešte aj vtedy bude Boh počítať so mnou. Veď obetoval svojho Syna za všetkých. Aj pre môj hriech. A niekedy obrátený hriešnik skutočne všetko obetuje Bohu. Seba celého.

Tak ako apoštoli, aj my máme poslanie. Sme apoštolmi tohto sveta. Nielen kňaz, biskup, pápež. Každý veriaci je apoštolom svojho prostredia, pracoviska, okolia, v ktorom žije. Apoštoli sa vrátili ku Kristovi so splnenou úlohou. To isté čaká aj nás. Raz to bude náš návrat k nemu. Len otázka stoji takto: či pri tomto mojom návrate budem môcť smelo povedať, že som splnil úlohu apoštola svojej doby alebo nie. Aj o tom je moja viera. Aký obraz Boha som poskytol svetu. Obraz, ktorý sám nosím vo svojom srdci. Či pravý, Boží, alebo nie.

(sb-vzs)