Ktovie, aké bolo počasie v týchto končinách v 9. storočí takto začiatkom leta – napadlo mi, keď som sa v nedeľu 27. júna blížila k autobusu pristavenému za budovou budapeštianskej slovenskej školy.

Posledných 14 rokov v tento deň panujú priam neznesiteľné horúčavy. Odkiaľ to tak dobre viem? Nuž v tomto období sa skupina Slovákov z hlavného mesta na pozvanie Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena vydáva na dvestokilometrovú cestu do Blatnohradu – dnes Zalaváru, aby si v tamojšom Historickom parku uctila slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Dnes sa ta vyberáme v klimatizovaných autobusoch a cesta trvá približne tri hodiny, napriek tomu je pre pútnikov náročná. Tohto roku nám ju sťažila porucha na klimatickom zariadení, takže sme šesť hodín strávili v saune. To ma donútilo zamyslieť sa nad tým, čo všetko znesie dnešný človek a za akých podmienok žili ľudia pred viac ako tisícročím. Predpokladám, že aj vtedy boli v lete horúčavy a v zime treskúce mrazy, keď sa dvaja solúnski bratia Konštantín (neskôr Cyril) a Metod na pozvanie kniežaťa Rastislava vydali na cestu zo Solúna na Veľkú Moravu, aby tam v jazyku blízkom tamojšiemu ľudu vysvetľovali pravú kresťanskú vieru. Šli pešo a putovali pravdepodobne celý rok. Ani po príchode nezostali na jednom mieste, ale roku 867 sa vydali k pápežovi do Ríma, keď sa cestou zastavili v Blatnohrade, u kniežaťa Pribinu. Už aj za tento výkon by si zaslúžili našu úctu, nehovoriac o ich zásluhách, za ktoré ich vyhlásila Cirkev za svätých a pápež Ján Pavol II. za spolupatrónov Európy a za ktoré ich oslavujú v Blatnohrade budapeštianski Slováci.

Po úvodných štátnych hymnách v prednese zboru Ozvena pod taktovkou nového dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa prítomných privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová. Ako uviedla, tešíme sa pohľadu na najkrajšiu sochu v tomto parku, dielo Ľudmily Cvengrošovej, ktoré zdobí tento park od roku 2013 vďaka Slovenskej samospráve Budapešti a pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej a vedenia obce Zalavár, ako aj na informačnú tabuľu a na prototyp sochy v aule budapeštianskej slovenskej školy, ktorý slúži ako vzor pre našich študentov.

E. Hortiová informovala účastníkov spomienkovej slávnosti o ďalších možnostiach rozvíjania odkazu dvoch vierozvestcov, a to prostredníctvom medzinárodnej organizácie Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Zlíne (Česká republika), ktorej cieľom je vytvoriť medzinárodnú východoeurópsku púť sv. Cyrila a Metoda, ktorá spĺňa podmienky na to, aby ju zaradili medzi púte uznávané Radou Európy. Okrem viacerých krajov, miest a organizácií v Čechách a na Slovensku sa do jej činnosti zapojilo sedem krajín, Slovenská samospráva Budapešti je jej pridruženým členom. Podľa predsedníčky SSB by túto iniciatívu mohli podporiť aj iné slovenské, ale i tunajšie bulharské samosprávy. Ako uviedla na záver svojho príhovoru, verí, že sv. Cyril a Metod sa s uspokojením pozerajú na tieto snahy.

Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik pripomenul, že vďaku a úctu vzdávame sv. Cyrilovi a Metodovi za to, že priniesli na územie Veľkej Moravy kresťanstvo, vytvorili slovanské písomníctvo a im ďakujeme za zavedenie liturgie v slovanskom jazyku. Uctievajú si ich aj iné tunajšie národnosti, ako napríklad Bulhari, Chorváti, Slovinci či Nemci. Aj preto Národnostný výbor maďarského parlamentu iniciuje, aby Historický park v Zalaváre zaradili medzi národné pamätné miesta, čo by umožnilo vytvoriť tu dôstojnejšie podmienky na stretnutia v širšom kruhu. Prvé odozvy sú pozitívne, štátny tajomník Miklós Soltész požiadal výbor, aby vypracoval podrobný návrh a predložil ho kompetentnému úradu.

O týchto snahách hovoril aj starosta obce Zalavár József Lucz. Keď sa tu v máji konali oslavy Bulharov, štátny tajomník osobne potvrdil, že treba zabezpečiť prostriedky, aby v tomto parku mohli organizovať púte za dôstojných podmienok. K tejto iniciatíve sa hlási aj parlamentný hovorca Bulharov žijúcich v Maďarsku Simeon Varga.

Po slávnostných príhovoroch prišiel rad na kladenie vencov, ktoré obkolesili piedestál súsošia.

Ako zvyčajne, oslavy pokračovali v miestnom Kostole kráľovnej posvätného ruženca, kde sv. omšu slúžil vdp. Stanislav Brtoš z Ružomberka, ktorý niekoľko rokov pôsobil medzi Slovákmi v Maďarsku a ktorého sme si najmä v hlavnom meste a okolitých obciach veľmi obľúbili. Pri sv. omši mu asistoval vdp. Vince Bengyák z obce Miháld, ktorého si vážime za to, že nás pravidelne víta v Blatnohrade. Z evanjelia čítala Mária Libayová. Dôstojný pán svoju kázeň zhrnul nasledovne:

– Poznáme všetci slovo, či už písané alebo hovorené, pretože ho používame všetci každodenne. Ale vierozvestcovia Cyril a Metod nám priniesli iný pohľad a spojenie so slovom. Pretože je aj večné slovo. Ako čítame, na Vianoce „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“. Slovo Božie. Alebo vtelené Božie slovo. Oni ako zvestovatelia viery medzi slovanskými národmi toto vtelené Božie slovo priblížili ľudskému slovu tým najvlastnejším spôsobom. Priblížili ho ľudskému slovu v reči ľudu jemu blízkej, zrozumiteľnej.

Boli to muži, ktorí milovali filozofiu. Filozofia znamená v preklade láska k múdrosti. Pre nás, veriacich, Boh je múdrosť. Milovali teda Boha a opačne – Múdrosť (Boh) si zamilovala ich. Boh našiel v nich svoje zaľúbenie. Oni stoja pred Bohom ako Múdrosťou v tom najkrajšom postavení človeka – v bázni. Hľadia na neho s bázňou. Bázeň – to je dar Ducha Svätého. A kde je bázeň, tam je všetko pripravené na to, aby sa s úctou, tou najväčšou, darilo Božiemu dielu – ohlasovaniu Božieho kráľovstva a splneniu slov Ježiša Krista, ktoré povedal apoštolom: „Iďte do celého sveta a hlásajte evanjelium“. Cyril a Metod predbehli dobu o takmer 1300 rokov v tom, čo II. vatikánsky koncil urobil v rokoch 1962 – 1965, keď povolil sláviť liturgiu v národných jazykoch celého sveta.

Tak ako mal Starý zákon prorokov až po toho posledného, Jána Krstiteľa, aj oni sa stali prorokmi svojej doby. Niesli pápežovi do Ríma preklad Písma v reči slovanského ľudu, on ho položil na oltár a požehnal ho. Takto požehnané dielo v reči ľudu sa vrátilo aj cez Blatnohrad späť k svojmu ľudu. Ktorý iný národ okrem latinčiny a gréčtiny, univerzálnych jazykov vtedajšieho sveta, sa môže pochváliť, že už v tej dobe, takmer pred 1300 rokmi, sa ohlasovalo Kristovo evanjelium v jeho rodnom jazyku? Nikto iný.... iba slovanský národ! Nezabúdajme preto na odkaz sv. Cyrila a Metoda, ktorý je vyjadrený modlitbovou prosbou „Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane“.

Po svätej omši sa uskutočnil prekrásny koncert Ozveny.

Tradične sa program slávnosti končí spoločným obedom. Nie však tentoraz. Po obede sme sa vrátili do Historického parku, kde nás čakala renomovaná archeologička, riaditeľka archeologickej zbierky Maďarského národného múzea PhD. Ágnes Ritoóková. Už na prvý pohľad sympatická, bezprostredná odborníčka 28 rokov vedie výskum na tomto území nesmierne bohatom na nálezy. Podrobne nám porozprávala, ako vyzeralo toto miesto v časoch, keď tu pobudli sv. Cyril a Metod. Hovorila zaujímavo, pútavo a natoľko presvedčivo, že by sme sa s ňou veľmi radi stretli na podujatí venovanom výlučne jej výskumnej práci. Pevne veríme, že sa tak stane ešte v tomto roku a sme presvedčení o tom, že jej prednáška by si podmanila aj našu mládež.

Povznesenú náladu nám nepokazila ani myšlienka na trojhodinovú saunu v autobuse. Kdesi na polceste, keď jedinou našou túžbou bol závan vetríka, sa zozadu ozval spev. Krásne slovenské ľudové piesne v profesionálnom podaní „Ozvenárov“ nás preniesli cez útrapy a začali sme pohmkávať spolu s nimi. Repertoár im vydržal až do Budapešti.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Foto: Ľubomíra Fallerová