Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ (Mk 13, 24-32)

V poslednom čase sem-tam počujeme správy o tom, že podľa mayského kalendára sa blíži v decembri koniec sveta. Či je to pravda alebo nie, to nikto nevie. Jedni berú vážne tieto predpovede, iní ich zase vyvracajú. Z času na čas sa objavujú podobné zvesti. Boli rôzne sekty, ktoré predpovedali koniec sveta – dokonca niektoré až také drastické, že doviedli svojich členov k samovraždám. Jehovisti už viackrát predpovedali koniec sveta. Človek veľmi rád počúva správy, ktoré sa týkajú niečoho tajomného, záhadného.

Aj citované evanjelium nám podáva podobnú správu. Blížime sa ku koncu cirkevného roka a liturgia Cirkvi slávi tieto časy o príchode Krista sviatkom, ktorý bude na budúcu nedeľu – Sviatkom Krista Kráľa.

Je ale rozdiel v tom, čo mnohí predpovedajú a čo hovorí evanjelium. Opisuje síce udalosti, ktoré sa stanú, ale zároveň Kristus jasne hovorí, že o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, dokonca ani Syn, iba Otec.

Dôležité je to, čo hovorí Kristus – zhromaždí svojich vyvolených.

Dôležité je, aby som aj ja patril do tej skupiny vyvolených, o ktorej hovorí Pán Ježiš. Tu nejde o to, že by si Boh, či Pán Ježiš vyberal ľudí, že by bol niekto vyvolený a niekto nie. Každý človek je rovnako povolaný. Veď veríme, že každý človek je stvorený na Boží obraz a Božiu podobu. Stvorený Bohom z lásky a ako sme sa učili tú základnú definíciu ešte v katechizme – povolaný k oslave Boha a k svojej spáse. Boh miluje rovnako každého človeka. Vieme, ako ďaleko išiel – až po obetu svojho Syna na kríži. Takže Boh v tomto nerobí rozdiely, že by ľudí delil a triedil na vyvolených a tých druhých. Boh si vyvolil každého človeka.

Len nie každý človek si volí Boha vo svojom živote. Voliť si Boha v živote – to je voliť si dobro, pravdu, spravodlivosť, lásku... To sú všetko vlastnosti, ktoré možno pripísať Bohu. On je ten, kto je dobrý, on je ten, kto je cesta, pravda a život. On je ten, kto je spravodlivý. Boh je láska, ako nám to opísal Ján vo svojom evanjeliu.

My si volíme veľakrát iné veci – namiesto dobra zlo, hriech, namiesto pravdy veľakrát nepravdu a klamstvo, namiesto spravodlivosti rôzne nesváry, rozbroje. Namiesto lásky veľakrát hnev, nenávisť. Týmto napĺňame svoje vnútro, tomuto dávame prednosť, toto si volíme namiesto toho, čo je Božie. Dokonca človek ide až tak ďaleko, že si očividne volí to, čo nie je Božie. Len sa pozrime na ten svet, ktorý doslova odmieta Boha. A to je to, o čom hovorí citované evanjelium. Človek sa sám robí vyvoleným, či tým druhým. Nie Boh, človek sám. Pretože každý človek je slobodná bytosť, sám zodpovedá za svoju voľbu v živote.

V tom vlastne spočíva aj svätosť, ku ktorej som povolaný. V tretej Mojžišovej knihe je jasne povedané, čo Boh odo mňa čaká, čo čaká od každého z nás: „Budete mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý a oddelil som vás od ostatných národov, aby ste boli moji.“ To je starozákonná idea svätosti, ktorá spočíva v oddelení Boha od všetkého profánneho, svetského. To bolo uvažovanie starozákonného človeka o Bohu, že je iný a preto je svätý. To, čo bolo určené pre kult, bolo vyňaté z profánneho života, teda sväté. Podobne Pán Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe sa modlí slová, ktoré adresuje apoštolom: „Oni sú vo svete ...svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta.“ Presne v tomto spočíva svätosť – byť vo svete, pretože žijeme vo svete a nikde inde, ale mať iné hodnoty, ako má svet, mať iné myslenie, ako má svet, iné ciele, iný zmysel života. Nejde o to, aby sme mali odstup od sveta, lebo potom by sme boli čudákmi. Ale byť vo svete svetlom, soľou, ako hovorí Pán Ježiš: „Vy ste svetlo sveta, vy ste soľ zeme.“ To je to vyvolenie, ktoré potrebujem urobiť, aby som patril k vyvoleným.

Evanjelium blížiacej sa 33. nedele je výzvou, čo sa raz stane. Nevieme ale, kedy. Vieme len to, že raz príde Syn človeka – Ježiš Kristus – so svojou mocou a v sláve. To bude ten druhý Kristov príchod na konci sveta.

My však máme ešte niečo viac. V chráme, keď slávime obetu svätej omše, takisto prichádza medzi nás Kristus – s mocou a v sláve, aby sme mohli prežiť Božie stretnutie, posilniť sa eucharistickým Kristom. Kde inde môžem stretnúť živého Boha tak blízko, ako v chráme, vo svätej omši, v Eucharistii? Keď prichádzam do chrámu ku Kristovi, volím si Boha vo svojom živote a mám nádej, že budem aj ja vyvolený. Amen.

(sb-vzs)