Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“

Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (Lk 5,1-11)

Kto z nás by dokázal odpovedať na otázku – stretol som sa počas svojho života aspoň raz úprimne a celkom iste s Bohom? Mám istotu, že to bol skutočne Boh, ktorého som stretol, že som nepočul ozaj nič iné, ale skutočne Boží hlas, ktorý sa mi prihovoril? Ak áno, sme na tom veľmi dobre. Božie slovo blížiacej sa nedele nám trikrát predkladá takéto stretnutie človeka s Bohom. A každé je rozdielne, na inom mieste, v inej dobe, v rozdielnej situácii a rozpoložení človeka. Tri postavy. Prorok Izaiáš v prvom čítaní, a Peter s Pavlom v evanjeliovom príbehu.

Prorok Izaiáš zo Starého Zákona vidí Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne pri bohoslužbe v chráme. Peter ho stretáva pri svojom remesle. Na svojej rybárskej loďke, na ktorú nastúpil aj Pán Ježiš a pozýva ho na lov. Pavol ho stretol na svojej ceste do Damašku. Čo majú tieto tri postavy spoločné? Predovšetkým jeden rovnaký postoj. Sklonenie sa človeka pred veľkosťou a majestátom Božím. Uznanie, kto je človek a kto je Boh.

Izaiáš Božiu veľkosť vyjadruje svojou nehodnosťou: „Veď ja som muž s nečistými perami, a bývam medzi ľudom s nečistými perami a videl som kráľa, Pána zástupov na vlastné oči.“ Peter padá Ježišovi k nohám a hovorí: „Odíď odo mňa Pane, lebo som človek hriešny.“ Pavol, ten vzdelaný muž, horlivý za Zákon, je Kristom zrazený na zem, keď sa mu zjavuje ako ten, ktorého učeníkov išiel prenasledovať. Neskôr sám píše Korinťanom pravdu: „Ja som najmenší z apoštolov, ba ani nie som hoden menovať sa apoštolom. Veď som prenasledoval Božiu cirkev. Ale z Božej milosti som tým, čím som.“

Ďalej majú spoločné to, že počujú Boží hlas. Božie volanie. Izaiáš počuje najprv anjelov, serafínov, ako jeden druhému volajú: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, plná je celá zem jeho slávy.“ A potom neskôr samotný Pánov hlas. Peter počuje Ježišovu výzvu: „Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov.“ Pavol, ten počuje slová: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Každý z nich počuje niečo, čo potrebuje počuť. Ale stále je to ten istý Boží hlas. Boh komunikuje s človekom. Vedie s ním dialóg. Povoláva rôznych ľudí do svojej služby, do diela spásy sveta. Najprv však musí nastať premena samotného človeka. Úplný obrat.

Boh si vyvolil u každého z nich odlišný spôsob premeny človeka, jeho obrátenia, očisťovania. Každé bolo jedinečné, originálne, prijaté v slobode človeka. Všetci traja boli povolaní, poslaní do sveta, aby sa stali hlásateľmi samého Boha, Božími poslami pre celý svet. Všetci traja prijali Božiu výzvu.

Izaiáš to vyjadruje slovami: „Hľa, tu som, pošli mňa.“ Peter so svojimi učeníkmi pritiahol loďku k brehu, zanechal s Jakubom a Jánom, Zebedejovými synmi, všetko a spolu išli za ním. Nakoniec sa z neho stala hlava viditeľnej Cirkvi. Pavol sa v pokore pýta: „Pane, čo chceš, aby som robil?“ a v Liste Korinťanom píše: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal. Že Kristus zomrel za naše hriechy, podľa Písma, že bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písma.“ Odovzdáva a vysvetľuje mnohým národom radostnú zvesť Ježiša Krista a dotiahne to až na apoštola národov.

Takto Boh povoláva do svojej služby, rozdielne, ale vždy svojím Božím hlasom, nielen Izaiáša, Petra a Pavla, ale mnohých. Každého človeka povoláva jemu vlastným spôsobom. Niektorých možno nájde pri práci, iných pri modlitbe, ďalších prekvapí a niektorých aj zrazí k zemi, tak ako apoštola Pavla. Čo máme robiť? Presne to isté, ako Izaiáš, Peter i Pavol. Skloniť sa pred Bohom, pred jeho veľkosťou a majestátom Božím. Započúvať sa do Božieho hlasu. To je najkrajšie, čo človek môže žiadať. Viesť dialóg s tým, od ktorého pochádza, na obraz a podobu ktorého je stvorený, ku ktorému smeruje. Potom uznať svoju hriešnosť a nehodnosť, lebo len tak môže byť očistený a hodný stáť tvárou v tvár svojmu Bohu. Uvažovať nad poslaním, ktoré mu Boh zveril, prijať toto poslanie v slobode Božieho dieťaťa a uskutočňovať ho. Iste nie každý z nás sa stane veľkým prorokom Izaiášom, ani Petrom či Pavlom. Ale všetci môžeme byť prorokmi svojej doby pre svojich najbližších, pastiermi svojich rodín, apoštolmi pre dnešný svet.

(sb-vzs)