Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!

Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!

Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“ (Lk 6,17.20-26)

Žijeme v dobe, ktorá je bohatá na všetko možné. Na nové veci, nové pojmy, nové slová a hovorí sa, že tá dnešná je dobou informácií. Je ich tak veľa, že ich už ani nestačíme všetky vnímať. Máme čo robiť, aby sme sa v tom všetkom aspoň zorientovali.

Aj evanjelium blížiacej sa nedele je zdrojom informácií. Ale iných. Môžeme povedať, že tých najdôležitejších, týkajúcich sa každého človeka a jeho spásy. Ak hovoríme, že evanjelium je radostnou zvesťou, tak to toto evanjelium so svojimi blahoslavenstvami je vrcholom radostnej zvesti.

Ak Božie Desatoro, to starozákonné, ktoré Boh odovzdal Mojžišovi, keď vystúpil k nemu na vrchol hory, je príkazom, Ježišove blahoslavenstvá sú radou, odporúčaním, čo konkrétne robiť. Je istá podobnosť s Kristom a Mojžišom v tom, že tak ako Mojžiš, aj Ježiš predtým, ako ich zjavil počúvajúcemu zástupu, strávil noc na hore, na vrchu, v samote, nanajvýš v spoločenstve svojich Dvanástich. A čo je dôležité, v dialógu, v modlitbe so svojim Otcom. Až potom zostupuje dole, aby zvestoval výsledok tohto dialógu, ktorý sa odohrával v láske, počúvajúcemu zástupu.

Kristus dáva rady do života. A keď to robí on, tak potom jeho rada je dobrou radou, pretože on prišiel, aby ukázal konkrétnu cestu pre človeka. Veľakrát používa slovo blahoslavený – tých známych blahoslavenstiev je osem. Ale vieme, že je oveľa viac miesta vo Svätom Písme, keď ich ešte používa na adresu človeka.

Šimonovi – Petrovi, ktorý vyznáva za všetkých apoštolov na adresu Krista slová „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ hovorí Kristus ako odpoveď: „Blahoslavený si, Šimon, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“

Tomášovi, ktorý má pochybnosti ohľadom Kristovho zmŕtvychvstania a ktorý napokon keď sa dotkne Ježišových rán z hĺbky duše zvolá: „Pán môj a Boh môj“, Kristus takto odpovedá: „Tomáš, uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili.“

Tentoraz akoby sumarizoval svoje blahoslavenstvá a predkladal ich všetky naraz, dokopy. Isteže je to krásny návod byť blahoslavený. A zároveň krásne oslovenie, označenie, či titul pre človeka. Kto z nás by nechcel byť blahoslavený aspoň v niečom. Ale ak pozrieme bližšie na samotný obsah týchto blahoslavenstiev, už to nie je také príjemné a pekné – chudoba, hlad, plač, nenávidenie zo strany iných, potupa, zavrhnutie, prenasledovanie... samé negatívne a nepríjemné veci. A to by určite nechcel nikto z nás. Ani byť chudobným, ani hladným, ani plakať, ani byť prenasledovaný... Lenže toto nie je samotný cieľ môjho života. To je len prostriedok na dosiahnutie cieľa. Tým cieľom je Božie kráľovstvo, nasýtenie, radosť, veselosť, odmena v nebi. A to je už určite príjemnejšie. Ale ani prostriedok, ktorý sa zdá na prvý pohľad nepríjemný, ešte nemusí znamenať zlo a byť taký zlý, ako sa zdá.

Blahoslavení chudobní – ak hovoríme o chudobe, tak možno Kristus ani nechcel vyjadriť chudobu telesnú, veď tá je zlom a Boh nechce zlo pre človeka. Skôr sa myslí chudoba ducha. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete – znova sa nemyslí na telesný hlad, ten je zlý a Boh to iste nechce. Ale skôr byť „hladný“ po Božích veciach, po Božom slove. Blahoslavení, keď vás ľudia budú nenávidieť nie preto, že by som bol ich úhlavným nepriateľom, ale preto, že vydávam svedectvo o svojej viere. Preto máme tak veľa svätcov postavených na oltár, lebo boli svedkami svojej viery v dobe, v ktorej žili. Dnes sú za svoj príklad viery skutočne blahoslavení. A tak by sme mohli ďalej rozoberať každé blahoslavenstvo.

Aj toto je možno nová informácia pre mňa. Ako vnímať Božie slovo – blahoslavenstvá. Nie doslovne, ako ich počujem alebo čítam zo Svätého Písma. Ale aby sme Božie slovo vedeli transformovať, prenášať do konkrétnej doby, v ktorej žijeme, aby sme ho vedeli aplikovať do svojho osobného každodenného života. Možno sa nenájdem ani v jednom z vymenovaných blahoslavenstiev, ale možno o mne platí niečo nové. Nejaké nové a konkrétne, ktoré by Kristus povedal na moju adresu. Buďme aj v tomto vynaliezaví. Tak ako každý svätec. Ani jeden sa neopakoval, nebol kópiou iného. Tak aj ja môžem byť tvorcom nového blahoslavenstva svojím životom. Kristus aj dnes píše evanjelium dnešného života a ja som jeho súčasťou.

(sb – vzs)