Na pravidelnej slovenskej svätej omši v Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti sa zišla početná skupina veriacich z hlavného mesta a okolia. Ako v úvode oznámil farár farského Kostola sv. Terézie z Lisieux v XVII. obvode Budapešti Béla Balik, omšu obetovali za zosnulú matku podpredsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimíra Kápolnaiho a za Lizku Krajňákovú, bývalú podpredsedníčku Slovenskej samosprávy IX. obvodu, členku Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena.

Veriaci sa potešili, lebo po dlhšom čase majú nového kantora Štefana Nagya z Kolárova, ktorý ich hrou na organe očaril. Na sv. omši miništrovala Beáta Erdeiová a čítala Ildika Klauszová Fúziková.

Dôstojný pán začal liturgiu citátom Evanjelia podľa Lukáša 1, 1-11 o tom, ako Ježiš pri Genezaretskom jazere, kde sa naňho tlačil zástup ľudí, ktorí chceli počuť Božie slovo, nastúpil na jednu z rybárskych lodiek. Patrila Šimonovi, ktorý po celú noc nič nechytil. Ježiš mu povedal, aby spustil siete. Len čo tak urobil, chytil obrovské množstvo rýb. Na pomoc mu prišli spoločníci a dve loďky naplnili tak, až sa potápali. „Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.“

Vdp. B. Balik v kázni vychádzal z viery, ktorú preukázal Peter. Neoľutoval, že poslúchol Ježiša – úlovok bol nad všetky očakávania. Dôstojný pán konštatoval, že Ježišovo slovo nie je nikdy povrchné a hlavne nie je márne. Vždy má istý zmysel a je sväté. Kresťansky veriť znamená konať podľa Ježišovho slova v neochvejnej viere, že sa ono ukáže ako čosi mocné, čo utvára život. „Ako sme sa dopočuli v evanjeliu, Ježiš navrhne, dá takmer príkaz. Vopred si stojí za slovom a postará sa, aby sa splnilo. Zázrak, ktorý zažil Peter, sa stal ovocím jeho viery. Boh vyslovuje želanie a prísľub. Človek to prijíma a podľa toho žije. Musíme sa však zasadiť za Božie želania a vôľu, aj keby to podľa ľudských výpočtov nikam neviedlo, keby sa to postavilo proti našej vôli... Ak veríme a dôverujeme, ak plníme Božie slovo, každý z nás sa dočká prekvapenia, aj keď to nebude ihneď. Prekvapenia patria k životu a viere. Veď vo viere vystupuje protiklad medzi nemožným a možným, viditeľným a neviditeľným, medzi nedôverou rozumu a istotou Božej moci.“ Dôstojný pán ukončil kázeň otázkami, nad ktorými sa prítomní mohli zamyslieť: Ako veríme my? Dôverujeme Ježišovmu slovu? Máme na to dosť pokory a lásky?

Sv. omša sa skončila udelením Svätoblažejského požehnania hrdla.

Po dlhšom čase sa veriaci nemuseli hneď rozísť, na pozvanie organizátora slovenských sv. omší – Slovenskej samosprávy VIII. obvodu na čele s predsedníčkou Monikou Szelényiovou – sa mohli v kostole pri skromnom pohostení priateľsky pozhovárať.

vzs

Foto: M. Szelényiová