Vďaka Slovenskej samospráve VIII. obvodu Budapešti pod vedením Moniky Szelényiovej sa aj v prvú augustovú nedeľu konala v hlavnom meste slovenská svätá omša. V Božom stánku sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha slúžil obrad dôstojný pán Radoslav Lenčéš z Farnosti svätého Imricha v Štúrove.

Okrem veriacich z hlavného mesta prišli na omšu aj Slováci z Dabašu-Šáre, Santova, Mlynkov, Verešváru, Inárcsu, Budaörsu a Dunaharaszti. Miništrovala Beáta Erdeiová a zo Svätého písma čítala Margita Tóthová Urbaničová.Kantorom bol koncertný a chrámový organista Štefan Nagy z Kolárova.

Dôstojný pán citoval zo svätého Evanjelia podľa Matúša: „Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt. 17, 1-9)

Vo svojej kázni sa dôstojný pán pri príležitosti sviatku Premenenia Pána zamýšľal nad tým, čo môže byť večným cieľom ľudského života. „Je to ako keď vystupujete na vysoký vrch. Chcete vynaložiť, aj vynaložíte veľa síl, veľa odvahy, možno niekedy utrpíte aj veľa bolesti, ale túžite prísť na vrchol do cieľa. Takto je to aj v našom kresťanskom živote. Počas svojho života musíme vynaložiť veľa síl, možno niekedy zniesť veľa bolesti, veľa smútku, veľa utrpenia, ale máme pred sebou ten večný cieľ, vzor Ježiša Krista. Toto je cieľ každého ľudského života na zemi, pre toto sme prišli na túto zem, narodili sa, aby sme dosiahli nebo,” povedal.

Po omši veriaci spoločne odišli na faru na agapé. Predsedníčka slovenského voleného zboru Monika Szelényiová využila príležitosť, aby poďakovala dôstojnému pánovi Radoslavovi Lenčéšovi, že k nim prichádza každú prvú nedeľu v mesiaci. Taktiež poďakovala Beáte Erdeiovej, Margite Tóthovej Urbaničovej a Štefanovi Nagyovi za ich službu. Zároveň zablahoželala pravidelnej účastníčke slovenských omší Júlii Horváthovej k narodeninám. Prítomným sa prihovoril aj podpredseda zboru Kazimír Kápolnai, ktorý uviedol: „Terajšia slovenská omša bola zvlášť významná, ukončila 24. ročník, pretože bohoslužby v slovenskom jazyku sme začali organizovať v septembri 1999. V septembri vstúpime do 25. ročníka a o rok, ak nám v tom Pán Boh pomôže, oslávime štvrťstoročie. Ak nám to finančné možnosti dovolia, radi by sme si toto jubileum pripomenuli v rámci slávnostného stretnutia.”

(zlh)

Foto: autor