V nedeľu 17. septembra Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti spolu so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu hlavného mesta na čele s Monikou Szelényiovou usporiadali v kaplnke evanjelického zboru na Rákócziho triede ekumenickú bohoslužbu so spoveďou a večerou Pánovou.

Zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová začala bohoslužbu modlitbou Dávidovou. „Ó Hospodine, nakloň ucho a vyslyš ma, lebo som biedny a úbohý. Chráň moju dušu, lebo som zbožný, spas svojho sluhu, ktorý dúfa v Teba! Ty si môj Boh. Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo neprestajne volám k Tebe. Obveseľ dušu svojho sluhu, lebo ja k Tebe, Pane, si ju povznášam. Veď Ty si dobrý, Pane, a ochotný odpúšťať; hojný si v milosti ku všetkým, ktorí Ťa vzývajú. Naslúchaj, Hospodine, mojej modlitbe a pozoruj hlas môjho úpenia! V deň svojho súženia Teba vzývam, lebo ma vyslýchaš. Niet medzi bohmi rovného Ti, Pane, a nieto skutkov, ako sú Tvoje. Všetky národy, ktoré si učinil, prídu a klaňať sa budú pred Tebou, Pane, a Tvoje meno budú uctievať, lebo si veľký, robíš divné skutky; jedine Ty si Boh. Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde; na to mi sústreď myseľ, aby som sa bál Tvojho mena. Ďakovať Ti budem celým srdcom, Pane môj, a oslavovať Tvoje meno naveky.“

Základom kázne bola štvrtá kapitola listu Efezským od apoštola Pavla. Nadväzujúc na jeho slová farárka hovorila o dôležitosti zachovania viery aj v tých najťažších časoch.

„Čo robíme vtedy, keď sa dostaneme do ťažkej životnej situácie? ... Keď prichádza jedna ťažkosť za druhou?“ položila otázku a upriamila pozornosť na to, že aj história slovenského cirkevného zboru bola plná prekážok, takže nie náhodou dostala pamätnica názov Utrpenia Jóba. Z biblického príbehu Jóba zo starej zmluvy vieme, že rad-radom ho postihli výzvy a straty. Satan vyžiadal od Hospodina, aby ho mohol skúšať, Hospodin mu odpovedal: Dobre, dostaneš všetko, iba jeho dušu nie. Jeho duša je moja. Jób stratil svoje deti, svoje zdravie, svoj majetok, ale vieru nie. Keď mu manželka položila otázku: Vidíš, veríš v pána Boha, a aké ťažkosti máme?, on aj vtedy tvrdil, že keď dobré prijali, tak musia prijať aj zlé. Obstál v ťažkostiach, zachoval si svoju vieru, dôveru a nádej, a Pán ho ešte potom väčšmi požehnal. Kazateľka spomenula jeden príbeh: „Jedna sestra, ktorá taktiež dostala veľa ťažkých bremien, sa opýtala farára: prečo som dostala toľko skúšok? Pán dôstojný jej odpovedal, preto, lebo pán Boh ťa veľmi miluje. Na čo ona odvetila: Dobre by bolo, keby ma nie až tak veľmi miloval. V tejto vete nájdeme aj štipku žartu, sestra sa pomocou humoru snažila odľahčiť svoju situáciu. Dôležité je, aby sme aj v tom najťažšom období našli nejaké pozitívum a aby sme sa naučili pozerať na svet z iného uhla pohľadu. Nech nás aj naďalej miluje pán Boh, napriek všetkému, napriek všetkým ťažkostiam, pokušeniam,“ zaželala veriacim sestra farárka.

Ekumenická bohoslužba bola spojená so spoveďou a večerou Pánovou. Veriaci spomínali na Ruženku Czifrovú, zbožnú členku slovenskej komunity hlavného mesta, ktorá nás nedávno navždy opustila. Hilda Gulácsiová Fabuľová jej zaďakovala za všetko: za službu v slovenských samosprávach, za členstvo v zbore Ozvena a vôbec za to, čo Slováci v Maďarsku mohli dostať skrze ňu od Pána Boha.

(kan)

Foto: autorka