7. októbra si katolícka Cirkev uctieva sviatok Panny Márie Ružencovej. Je to jeden zo sviatkov, ktorý veriacich približuje k Panne Márii. V tento deň svoje myšlienky obraciame k Bohorodičke a venujeme špeciálnu pozornosť azda najznámejšej a najkrajšej mariánskej modlitbe – ružencu.

Tento sviatok bol ustanovený na počesť Blahoslavenej Panny Márie ako poďakovanie za víťazstvo podstatne slabšej kresťanskej flotily v námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571, keď spojené loďstvo katolíckej Svätej ligy (pápežské jednotky, Benátčania, Španieli, Maltézski rytieri, Calatravskí rytieri…) pod vedením Juana d‘Austriu odvrátilo hrozbu tureckého vylodenia a expanzie na pobreží Talianska.

Krátko predtým, ako sa nepriateľské flotily stretli vo vodách Patrasovho zálivu, pomodlili sa všetci katolícki vojaci ruženec. Pred bojom sa každý katolícky vojak vyspovedal a vtedajší pápež sv. Pius sa pomodlil pred stretom s tureckou flotilou v bazilike Santa Maria Maggiore podľa vzoru Mojžiša za víťazstvo katolíckych vojsk.

Katolícki vojaci, z ktorých mnohí boli členmi obávaných španielskych vojenských tercií, slávili úspech. Moslimovia utrpeli zdrvujúcu porážku. Bitky sa zúčastnil aj známy španielsky spisovateľ Miguel de Cervantes, autor svetoznámeho románu Don Quijote de la Mancha, ktorý za svoje hrdinstvo získal vysoké vojenské vyznamenanie a finančný obnos.

Pápež Pius V. potvrdil, že kresťania zvíťazili na príhovor Panny Márie a ustanovil v deň bitky jej nový sviatok. Tento sviatok predstavoval Pannu Máriu v novej funkcii, už nebola len Kristova matka a pomocníčka, ale aj aktívna obrankyňa Kristovej viery. Ruženec sa stal hlavným symbolom tohto sviatku. Pápež Pius V. nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na víťazstvo a zasvätil ho Panne Márii Víťaznej. Až v roku 1960 pápež Pavol VI. sviatok premenoval na sviatok Panny Márie Ružencovej.

Modlitba posvätného ruženca

Táto modlitba vznikala takmer šesť storočí. Začiatkom 11. storočia bolo súčasťou breviára, ktorý sa modlili mnísi v kláštoroch, 150 žalmov. Mnísi, ktorí nevedeli čítať a písať, sa modlili 150 otčenášov. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril aj mimo kláštorov medzi laikov, ktorí si už v 12. storočí svojpomocne vyrábali prvé ružence v podobe zrniek spojených niťou do jedného celku. Veľkí mariánski ctitelia okrem toho pridávali aj modlitbu „Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Amen“. Druhú časť modlitby „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“ schválil pápež Pius V.

V 15. storočí začal nemecký kartuzián Henrich Kalkarský za každým Zdravasom dopĺňať zamyslenie zo života Pána Ježiša a Panny Márie, jeho predstavy zredukoval a zapísal nemecký kartuzián Dominik Pruský (1382 – 1460).

Základ dnešného radostného, bolestného a slávnostného ruženca položil dominikán, blahoslavený Alain de la Roche, ktorý rozčlenil 150 Zdravasov na 15 desiatkov, tie sa začínali Otčenášom, potom nasledovalo 10 Zdravasov zakončených invokáciou, ktoré boli rozdelené do troch skupín: tajomstvá vtelenia, tajomstvá umučenia a tajomstvá zmŕtvychvstania. Už krátko po smrti bl. Alaina de la Roche existovalo ružencové spoločenstvo v nemeckom Ulme, ktoré sa modlilo tajomstvá v takej podobe, ako sa modlia dnes.

Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. v roku 1569 v bule Consueverunt Romani. Poslednú výraznú zmenu urobil v roku 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý k trom pôvodným ružencom pridal aj ruženec svetla.

Dôvody, prečo sa modliť ruženec

Modlitba ruženca má dlhú tradíciu, je síce jednoduchá, skrýva však duchovnú, spirituálnu veľkosť a hĺbku. Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k zamysleniu nad niektorými tajomstvami zo života Ježiša Krista a Panny Márie.

Svätý otec Ján Pavol II. svojho času povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbenou modlitbou mnohých svätcov a učiteľský úrad Cirkvi k nej často vyzýva. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí, ktoré začalo, veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti“. Vždy, keď sa modlíme ruženec, dostávame sa do tesnej blízkosti Panny Márie, ktorá je pre nás vzorom cností a statočnosti pri prekonávaní skúšok a utrpenia, ktoré nás očakávajú.

Branislav Krasnovský (sprac.)