V sobotu 14. júna sa v huťanskom rímskokatolíckom kostole konala slovensko-maďarská svätá omša pri príležitosti 25. výročia vysviacky dekana a správcu miestnej farnosti Ladislava Kissa-Malého. V tento slávnostný deň vo vyzdobenom Božom chráme ako prvé zneli slová z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.

V epištole sa hovorí, že ospravedlnení z viery majú nádej, pokoj a chvália sa nádejou slávy Božej. „No, nie len to, ale sa chválime aj súženiami vediac, že súženie spôsobí trpezlivosť a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej, taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha,” napísal svätec. Druhé čítanie o pominuteľnosti pochádzalo z Evanjelia podľa Jána. „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám,” stojí vo svätom písme.

Nielen medzi Huťanmi milovaný a uznávaný dušpastier si vo svojom výklade Božieho slova okrem iného zaspomínal, že pred dvoma rokmi sa s primátorom mesta Ostrihom Ádámom Hernádom vybrali na Slovensko a so sebou niesli 101 kusov lipy striebristej na výsadbu. 25 kusov nechal v rodnej Nitre a ostatné rozdelili medzi dedinami rozprestierajúcimi sa pod Zoborom. „Starostom som dal starosť na starosť,“ humorne poznamenal usmievavý farár s tým, že aj zdanlivo malé gestá vedia z človeka dostať ľudskosť a lásku, lebo prednedávnom ho v Ostrihome navštívila 19 členná delegácia práve z okolia Nitry, v ktorej siedmi boli z radov tých, ktorí si prevzali stromy na výsadbu. Vychádzajúc z evanjelia spomenul, že treba sa vedieť rozlúčiť s každým, so všetkým. „Toľko dobrého som dostal od ľudí. Keď máš vieru a priateľov, tak sa neunavíš. Poslanie je to, čo robí človek z viery a lásky. Ja som dostal takéto poslanie,“ spomenul L. Kiss-Malý. Dodal, že od tejto chvíle v kostole horí sviečka, lampášik života, no aj pominuteľnosti. „Kým ja tu budem, sviečka bude horieť. Potom aj tak príde namiesto mňa iný. Človek vždy musí byť pripravený na stretnutie s Bohom, nikdy nevie, kedy bude oslovený. Preto je dôležité, aby sme si navzájom odpúšťali a mali sa radi,“ uzatvoril svoju kázeň velebný pán a vyjadril radosť z toho, že už 9 rokov môže slúžiť sväté omše v huťanskom Božom chráme. Na záver sa poďakoval každému za doterajšiu pomoc a pochválil predsedníčku Slovenskej národnostnej samosprávy v Ostrihome Martu Papučekovú za to, že sa slovenskému zboru podarilo založiť ženskú spevácku skupinu, ktorá dvojjazyčne spievala počas omše, a snaží sa zachovať slovenský jazyk predkov v Huti. Pred hymnou pilíšskych Slovákov Preleť, sokol, horu krížom odovzdali vďačné „ovečky“ oslávencovi darčeky k významnému jubileu. Miestna slovenská samospráva L. Kissa-Malého obdarila štólou, od dedinčanov dostal maľbu a fotoobraz huťanského kostola. Nasledovalo agapé na dvore fary, kde ženská spevácka skupina a bývalí členovia pávieho krúžku zaspievali krásne dvojhlasné pilíšske ľudové piesne.

(ar)

Foto: Marta Papučeková