odpovedá predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniová Králiková

– V akej miere sa vám darí zachovávať slovenský ráz vašej obce?

– Predsedníčkou slovenského zboru som už v druhom cykle. Kedysi sme mali slovenskú samosprávu, ale potom boli roky, keď nefungovala, teraz už opäť pracujeme aj v rámci národnostnej samosprávy. Patrím ku generácii, ktorej starí rodičia hovorili väčšinou po slovensky a ktorej prarodičia vôbec nevedeli po maďarsky. My sme sa ešte aj v škole učili po slovensky a z našej dediny chodili študovať aj na slovenské gymnázium v Budapešti. V súčasnosti máme slovenské zamestnania iba v materskej škole, zaviedli sme ich pred niekoľkými rokmi a venuje sa im vedúca inštitúcie Alžbeta Horváthová, ktorá slovenské odborné vzdelanie získala na vysokej škole v Ostrihome. Medzi našimi dlhodobými plánmi figuruje, aby sme aj pre ďalšie generácie, teda aj pre dospelých, zabezpečili možnosť osvojiť si jazyk našich predkov, resp. zdokonaliť sa v ňom. Ja som kedysi chodila na kurz slovenčiny do Vacova, organizovala ho tamojšia slovenská samospráva, avšak chceli by sme rozbehnúť kurz tu v obci, pretože dochádzanie do mesta pre väčšinu sťažuje situáciu. Zatiaľ uvažujeme o forme krúžku, hoci aj cez víkendy, na spôsob tzv. nedeľných škôl. Miesto pre kurz vieme zabezpečiť, zatiaľ hľadáme odborníka, nemáme pedagóga – slovenčinára, odsťahoval sa z obce. V tejto veci sme sa už obrátili aj na našu župnú slovenskú samosprávu so žiadosťou o pomoc. Je to našou srdcovou záležitosťou, väčšina z nás nezabudla, odkiaľ pochádza, teda pre nás je dôležitá nielen slovenčina, ale aj miestna kultúra. Máme veľa pekných slovenských tradícií, ktoré si chceme zachovať, resp. oživiť, nesmú zapadnúť do zabudnutia. Na páračky, či tradičnú zabíjačku si pamätám ešte z detstva, tie sme oživili. „Oprášili“ sme aj stavanie mája, dokonca sme to aj natočili pre budúcnosť. Potom je to miestna svadba, kde už paralelne, po maďarsky a po slovensky, odzneli rôzne riekanky, verše, vinše a piesne, z nej sme tiež spravili filmový záznam. Podarilo sa nám do tohto procesu zapojiť aj mládež, spolu sa učíme piesne a tance týchto starodávnych zvykov. Dejiskom podujatí je väčšinou náš Oblastný dom. Tejto práci sa venujeme aj v rámci Spolku pestovateľov tradícií „Srdce Novohradu“, ktorý má 28 členov. Pritom veľmi plodná je aj naša spolupráca s Klubom dôchodcov, v ktorom ich je 38. Som učiteľkou ľudového tanca, síce niekoľko rokov som sa zo zdravotných dôvodov nemohla venovať tejto profesii, ale v súčasnosti už mám opäť „nasledovníkov“, a to aj v troch skupinách, v materskej škole, v základnej škole, a pôsobí aj tanečná skupina dospelých, chodíme na vystúpenia, napríklad na Folklórny festival v Banke. Máme aj družobnú obec na Slovensku, Horné Turovce, navzájom sa navštevujeme. Našou najnovšou iniciatívou je spevácka súťaž, z ktorej tiež chceme vytvoriť tradíciu.

(csl)

Foto: autor