Fórum Slovenskej samosprávy Békešskej župy

Hlavnou témou prvého informačného fóra Slovenskej samosprávy Békešskej župy v polovici februára bolo vyúčtovanie podpôr na fungovanie miestnych slovenských národnostných samospráv. Po pozdravných slovách predsedníčky župného zboru Judity Krajcsoviczovej a starostu hostiteľskej obce, Telekgerendášu, Ferenca Ránkliho tejto závažnej témy sa ujal vedúci Národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov (MĽZ) Anton Paulik. Uviedol, že keďže podpory tak na fungovanie národnostných zborov, ako aj tie, ktoré im boli udelené na základe vykonaných úloh, sú z rozpočtových zdrojov, od roku 2015 sa sprísnili aj predpisy ich vyúčtovania. Táto téma bola nesmierne aktuálna, lebo predlžený termín podania vyúčtovania vypršal 29. februára 2016. V následnej prednáške a diskusii sa prednášateľ a prítomní poslanci venovali konkrétnym, praktickým otázkam, napríklad do ktorého „balíku“ patria jednotlivé položky rozpočtu slovenských zborov, resp. ako sformulovať presne tie nariadenia národnostných samospráv, ktoré sa týkajú ich finančných záležitostí. Anton Paulik zároveň informoval účastníkov, že podpora na fungovanie miestnych národnostných samospráv v obciach, kde počet príslušníkov danej národnosti presahuje 50 osôb, je vyše 781 tisíc forintov ročne, prvú polovicu tejto podpory zbory dostali už v januári. Tiež upriamil pozornosť na súbeh č. VP6-7.4.1.1-16., ktorý uverejnili práve v deň zasadnutia a z ktorého je možné získať finančné zdroje na rekonštrukciu významných budov, resp. na vytvorenie a modernizáciu tzv. multifunkčných kolektívnych priestorov v obciach. Slovenský zbor Békešskej župy sa uzniesol na tom, že aj tohto roku podporí jednu aktivitu v každej Slovákmi obývanej obci župy.

O formálnych predpisoch podania žiadosti a spôsobe vyúčtovania tejto podpory hovorila referentka pre verejnú správu z Úradu samosprávy Békešskej župy Eszter Krasznaiová. Slovenská samospráva župy tohto roku už druhý raz organizuje národopisný tábor, hostiteľom bude opäť Veľký Bánhedeš. O tomto projekte referovala podpredsedníčka zboru Erika Tóthová. V druhej časti stretnutia sa konalo tradičné, každoročné hodnotenie Čabianskeho kalendára, ktoré moderoval predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Michal Lásik. Zdôraznil, že vydávanie tohto kalendára je už roky spoločným projektom so Slovákmi v Rumunsku a Srbsku, tamojší krajania ho pokladajú tiež za svoj. Prehľad obľúbenej ročenky dolnozemských Slovákov na rok 2016 podala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá bola niekoľko rokov jej šéfredaktorkou. Ako uviedla, významným a zároveň rukolapným stelesnením fenoménu „vzkriesenia slovenskej Dolnej zeme“ je Čabiansky kalendár. „Niektoré kapitoly dostali nové názvy, ktoré v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi umožňujú ešte diferencovanejšie členenie. Novinkou je osobitná časť venovaná slovenským školám na Dolnej zemi, čo zrejme nie je náhoda...“, veď redaktorkou tohtoročného kalendára bola dlhoročná hosťujúca učiteľka zo Slovenska na čabianskej slovenskej škole Zuzana Benková.

Novými kapitolami sú aj Krásy Slovenska, Dobré rady pre domácnosť, ako aj Zábavné okienko pre mladých, pričom v štruktúre je v súlade s dlhoročnými tradíciami. Podľa predsedníčky CSSM je veľavravná napríklad kapitola V službách národnosti, v ktorej dostali priestor predovšetkým jubilujúce inštitúcie a kolektívy na Dolnej zemi. Tu sa nachádza aj príspevok nebohého Ondreja Krupu práve o Čabianskom kalendári a o význame šírenia vedeckých poznatkov v slovenskom jazyku, ale v tejto rubrike sa môžeme dočítať o vlani jubilujúcom Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ako aj o speváckom zbore Borouka hostiteľskej obce. Rečníčka upriamila pozornosť aj na článok Prístup Ukrajiny k národnostným menšinám na jej území aj preto, lebo kým v rámci slovenskej dolnozemskej spolupráce so Slovákmi v Rumunsku a Vojvodine sú naše kontakty živé, zatiaľ o malej komunite našich krajanov na Ukrajine vieme veľmi málo. Na vlnách spolupráce je názov kapitoly, v ktorej sú uverejnené príspevky o plodnej spolupráci nielen so Slovákmi v spomínaných štátoch, ale aj medzi jednotlivými obcami na Dolnej zemi, resp. o ich partnerskom vzťahu s tou ktorou obcou na Slovensku. V kapitole Osobnosti Dolnej zeme nás redakcia oboznamuje s významnými postavami dolnozemského priestoru v širšom slova zmysle. Zaujímavé čítanie nám poskytnú pohľady hosťujúcich učiteliek zo Slovenska v časti Z našich škôl. „Pre mňa najzaujímavejšou kapitolou v kalendári je vždy tá, ktorá sa venuje našej minulosti, pretože z nej môžeme nabrať silu a čerpať energiu do budúcnosti k úlohám, ktoré nás ešte čakajú... Táto publikácia vždy bola a aj je schopná ukázať všetko to, v akých vzťahoch prežívame svoje všedné, ale aj sviatočné dni,“ zdôraznila A. Hollerová Račková. Na prezentácii populárneho periodika dolnozemských Slovákov sa zúčastnil aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Tohtoročná šéfredaktorka kalendára popri ďakovných slovách na adresu ČOS za dôveru a osobne konateľke Hajnalke Krajčovičovej za koordinovanie uviedla, že až teraz pri prezentácii si uvedomila hodnotu publikácie, z redigovania ktorej mala obrovskú radosť.

Na záver stretnutia sa na stoloch objavilo prekvapenie hostiteľov na čele s predsedom miestnej Slovenskej samosprávy Jurajom Orysčákom – typická maškrta fašiangových zábav v rôznych našich obciach, herouke. Nasledujúce fórum Slovenskej samosprávy Békešskej župy sa bude konať v novembri vo Veľkom Bánhedeši.

CsL

Foto: csl