Hlavnými organizátormi a hostiteľmi tohtoročného kongresu Federatívnej únie európskych národností (FUEN), ktorý sa konal v dňoch 20.-24. júna, boli Frízi žijúci v severnej časti Holandska.

Našu národnosť na ňom zastupovali členka Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) a riaditeľka Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková a autor týchto riadkov, tiež člen VZ CSSM. Dejisko kongresu, mesto Ljouwert (Frízi ho volajú Leeuwarden) je hlavným mestom nielen regiónu, ale aj frízskej kultúry (a okrem toho v prebiehajúcom roku aj európskym hlavným mestom kultúry). Mesto má okolo 100 tisíc obyvateľov z čoho väčšinu tvoria Frízi. Svoju identitu a spolupatričnosť neustále prehlasujú a dávajú najavo, napríklad uvádzaním nápisov na verejných priestranstvách, alebo vytýčením frízskej zástavy.

Ako sme sa dozvedeli z prednášok a rozhovorov, resp. ako sme sa aj osobne presvedčili počas organizovanej návštevy mesta, Frízi majú rozvinutý inštitucionálny systém, ktorý zahŕňa múzeum, školu, knižnicu a kníhkupectvo, akadémiu a výskumné stredisko, výstavné plochy atď. Financovanie je zabezpečené štátom, avšak prispôsobujú sa aj výzvam modernej doby a majú rozbehnutých viac krátko- a strednodobých projektov. Jedným z centrálnych projektov je Lan fan Taal, jeho spoločenským zámerom je zapojiť do rôznych programov čo najširšiu verejnosť. Stredobodom ich identity je materinský jazyk – frízština. V podstate všetky projekty sú zamerané na zachovanie jazyka, na možnosť rozšírenia výučby jazyka a hľadanie nových metód v rámci multilingválnej holandskej spoločnosti. Multilingvizmus je zásadným a často opakujúcim sa pojmom u Frízov. Ak akceptujeme, že stredobodom ich národnostného menšinového vnímania je jazyk, tak multilingvizmus sú okuliare cez ktoré sa na to musíme dívať.

Na ochranu národnostnej identity a kultúrneho dedičstva založili organizácie v rôznych právnych formách, medzi ktoré patria aj hnutia a strany. Počas päťdňového pobytu sme absolvovali nasledovné aktivity:

Prvý deň bol príchod účastníkov, vzájomné predstavenie a zoznamovanie sa.

Na druhý deň nasledovalo oficiálne otvorenie kongresu. Prvé dva bloky tvorili otvárací ceremoniál a prejavy predstaviteľov v rôznych pozíciách. Po prestávke aktivisti prediskutovali úspech Iniciatívy Minority SafePack (MSPI). Diskusiu viedol predseda FUEN-u Lóránt Vincze. Témou prednášok po obedňajšej prestávke boli „nové vyhliadky v ochrane európskych menšín“, počas ktorých odzneli prednášky politikov. Vypočuli sme si aj referát podpredsedu FUEN-u Bernharda Ziescha o dianí v období od minuloročného kongresu v Kluži. Potom nasledovali zasadnutia pracovných skupín, okrem iných aj slovanskej, kde sme sa dohodli na zásadných bodoch októbrového zasadnutia našej skupiny v Mlynkoch. Navrhnutá možnosť návštevy maďarského parlamentu a možné stretnutie s hovorcami, resp. s predsedami celoštátnych samospráv iných slovanských národností v Maďarsku sa stretol so záujmom strán. Dohodli sme sa, že program rokovania prispôsobíme potom tak, aby sa vyššie uvedené podujatie podarilo zorganizovať. Do jednej z diskusií bol zapojený aj europoslanec za Slovenskú republiku Pál Csáky, ktorého sme oslovili našou materinskou rečou a ochotne nám po slovensky aj odpovedal. Pál Csáky upriamil pozornosť prítomných na to, že o. i. je aj podpredsedom petičnej komisie európskeho parlamentu. Ako povedal, petícia, ako nástroj presadenia politických otázok, je málo využívaná členskými organizáciami FUEN-u a to je škoda, pretože v prípade potreby rád pomôže a podporí spomínané iniciatívy.

Tretí deň bol venovaný Frízom. Vypočuli sme si odborné aj jazykové prednášky a deň uzavrela prechádzka po meste a večera v typickej frízskej lokalite.

Počas štvrtého dňa sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia organizácie FUEN. V rámci neho sme schválili rozpočet organizácie a zápisnicu z predchádzajúceho kongresu. Modifikácia štatútu organizácie vyvolala debatu, výsledkom ktorej sa táto agenda odložila. Návrh bude rozoslaný písomne s novým termínom na jeho pripomienkovanie. Keďže sme nemali k dispozícii návrh zmien, odročenie rozhodovania v tejto veci nám prišlo vhod. Z rokovania a z rozvinutej diskusie sme mali dojem, že ide o logické návrhy, napr. riešenie doteraz neupravenej oblasti postavenia predsedu organizácie, alebo koľko organizácií jednej národnosti z jedného štátu má byť členom FUEN-u, resp. ako by sa mali deliť hlasy.

Na základe žiadosti krymských Tatárov budúcoročná konferencia predsa len bude na Ukrajine, pravdepodobne v Kyjeve. Naše otázky adresované predsedovi organizácie v záležitosti spresnenia žiadosti o spoluorganizovanie budúcoročného kongresu sa tak stali bezpredmetnými. Kongres FUEN-u v roku 2020 bude v Košiciach. V ďalších hlasovaniach sme prijali rôzne organizácie za členov FUEN-u a schválili sme 10 rezolúcií.

Piatym dňom sa kongres skončil, na programe bol už len návrat domov.

Počasie bolo síce chladné až sychravé, napriek tomu z Holandska sme sa vrátili nabití energiou, vyzbrojený dobrými nápadmi a inšpiráciami, ktoré by sa dali použiť na nasledujúcom zasadnutí slovanskej sekcie FUEN-u v októbri, ktorej hostiteľmi budeme my, Slováci v Maďarsku. Dúfajme, že sa nám podarí zorganizovať podobne inšpirujúci a efektívny projekt. Podklady máme, stačí len trocha kreativity.

Endre Horváth

Foto: facebook/FUEN