Maďarský parlament v utorok 10. novembra rozhodol o predĺžení stavu mimoriadnej situácie o 30 dní. Podľa rozhodnutia platí zákaz vychádzania od 20.00 do 5.00 hodiny, stredné a vysoké školy prešli na dištančné vyučovanie, zatvorili internáty, reštaurácie, obmedzili otváracie hodiny obchodov, kaderníctiev a menších prevádzok poskytujúcich služby do 19.00 h, hotely prijímajú len obchodných cestujúcich a platí všeobecný zákaz podujatí.

Na rodinných a súkromných stretnutiach sa môžu zísť najviac desiati ľudia, svadby budú bez svadobnej hostiny a na pohreboch sa bude môcť zúčastniť najviac 50 osôb. Športové podujatia budú usporiadané bez divákov. Amatérske športové podujatia budú zakázané, ale individuálne športovanie v exteriéri zostáva povolené. Zatvoria sa tiež zariadenia, kde sa vykonávajú voľnočasové aktivity, akými sú napríklad telocvične, zoologické záhrady, múzeá či divadlá. Otvorené zostanú školy pre deti do 14 rokov a fungovať budú aj materské školy a jasle. Učiteľov budú testovať každý týždeň.

Aký dopad má rozhodnutie na život Slovákov v Maďarsku? Odpovedali nám predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková a vedúci župných slovenských samospráv.

Alžbeta Hollerová Račková pre Ľudové noviny povedala, že pomery boli komplikované už pred vyhlásením mimoriadnej situácie, veď pandémia ovplyvnila aj aktivity našich organizácií a vyúčtovanie štátnych dotácií. Ako budú odovzdané vyznamenania našej národnosti, o tom rozhodnú na zasadaní výborov CSSM a kabinetu. Na rokovaní Združenia celoštátnych národnostných samospráv začiatkom novembra rozhodli o tom, že delegácia organizácie má iniciovať rokovanie so štátnym tajomníkom Miklósom Soltészom na tému prípadnej zmeny právnej normy o naplnení podmienok fungovania našich volených zborov a ich finančnej podpory na vykonávanie úloh. Delegácia, ktorej členkou je predsedníčka Združenia Alžbeta Hollerová Račková a reprezentant bulharského voleného zboru Dančo Musev rokovala s vládnym politikom v čase našej uzávierky. O výsledku rokovania budeme čitateľov informovať v nasledujúcom čísle nášho týždenníka.

Predsedníčka našej najmasovejšej organizácie, ZSM, Ruženka Egyedová Baráneková s poľutovaním konštatovala, že bola odvolaná tradičná konferencia o našej národnosti, ktorá sa mala konať v posledných novembrových dňoch v Mlynkoch. Tematika tohtoročnej konferencie bude aktuálna aj o rok. O predvianočných aktivitách predsedníčka popremýšľa neskôr, ale určite nemožno očakávať veľkolepé podujatia.

Slovenských samospráv na župných úrovniach máme v Maďarsku šesť. Predsedovia týchto grémií sa pre Ľudové noviny tiež vyjadrili.

Judita Krajčoviczová, Békešská župa:

„Aj do života Slovákov v Békešskej župe zasiahli opatrenia vlády, akoby zaťali do živého. V sobotu 14. novembra sme mali usporiadať fórum župy, ktoré sa malo uskutočniť v Kardoši. Tieto stretnutia sú nesmierne populárne, schádza sa na ne približne 80 – 100 ľudí. Nebudeme môcť odovzdať vyznamenanie Za Slovákov Békešskej župy. Ak sa nám to podarí, tak presunieme odovzdanie ocenenia na február. Neuskutočnené fórum nám umožní predisponovať peniaze iným smerom. Rozhodli sme o tom, že financie použijeme na zakúpenie laptopov pre naše slovenské školy v župe, v Békešskej Čabe, Sarvaši a Slovenskom Komlóši. Aj tie sme mali odovzdať v Kardoši na fóre. Vzhľadom na to, že podujatie nebude, odnesieme im ich priamo do školy. Sme smutní, že nemáme možnosť sa stretnúť, ale – priznám sa – aj preto sme odvolali fórum, lebo mnohí z predstaviteľov našich samospráv sú väčšinou starší ľudia a tí veru majú strach. Preto môžem povedať, že nielen nemôžeme nič organizovať, ale ani nechceme.“

Angela Verešová Gergelyová, Boršodsko-abovsko-zemplínska župa:

„My sme si naplánovali aj zasadanie grémia, aj dve verejné zasadnutia na koniec novembra. Keďže sídlo našej teritoriálnej samosprávy je v Miškovci, tam zvykneme usporiadať také jednoduchšie verejné zasadnutie. Na Zemplíne je však väčšina našich Slovákov, preto tam organizujeme slávnostnejšie zasadnutie s kultúrnym programom a slávnostnou recepciou pre národnostné samosprávy. Chystali sme sa na adventné stretnutie. To všetko tohto roku mimoriadne odpadne. Aj začiatok roka sme museli oželieť. Veľmi sa zároveň obávame nielen o zdravie našich voličov, ale aj o body, ktoré nám odoberú pre neuskutočnené zasadania. Na budúci rok, pravdepodobne, nebudeme môcť dostať podporu na vykonávanie úloh. S týmto problémom sa stretá značné množstvo miestnych slovenských volených zborov v našom okolí. Veď všetky bilancie sa robia na konci roka. Len veríme, že to pochopia aj zákonodarcovia...“

Alžbeta Szabová, Komárňansko-ostrihomská župa:

„Je veľa takých akcií, ktoré sme pre koronakrízu boli nútení odvolať. Najmä preto, lebo väčšie slovenské podujatia máme obyčajne naplánované na druhú polovicu roka. Najviac nás bolí vedomostná a recitačná súťaž pre deti, ktorú pravidelne usporadúvame v Tardoši a tohto roku sa neuskutoční. Tiež musíme odvolať spoločné predvianočné stretnutie v Dorogu, ktoré sa vždy koná prvú adventnú nedeľu. Na túto akciu sme si odložili väčšiu sumu peňazí, ktoré nebudeme môcť minúť na plánované účely. Niečo však musíme urobiť, hoci sa spoločne stretnúť nemôžeme. Rozhodli sme pripraviť balíček sladkostí pre tých, ktorí sú každoročnými účastníkmi stretnutia v Dorogu. Pribalíme k tomu náš nástenný kalendár, ktorý každoročne pripravujeme. Mal by sa objaviť začiatkom decembra a sú v ňom vzácne veci každej Slovákmi obývanej obce v našej neveľkej, zároveň však čarokrásnej župe.“

Ferdinand Egyed, Novohradská župa:

„Vzhľadom na to, že súčasná situácia má platiť mesiac, 17. Regionálny slovenský deň v Šalgótarjáne sme zo 14. decembra presunuli na 19. decembra. Kultúrny dom máme zarezervovaný. Ak by sa situácia zlepšila, ešte by sme to urobili. Ak to pomery nedovolia, tak bude 17. regionálny deň v Šalgótarjáne až budúci rok. Pripravujeme tiež dve predvianočné stretnutia miestnych samospráv. Spolu s Alkárom a Malou Nánou je nás 21. Na jedno by prišli poslanci a predsedovia z východného Novohradu a ďalšie zo západného Novohradu. Ak sa nebude dať, lebo sa ľudia boja, tak nič neusporiadame.“

Emese Gimesiová Sokolová, Peštianska župa:

„My sme už prišli o podujatie skôr, ako bolo všetko zrušené. Mala to byť prezentácia nášho zboru a zároveň verejné zasadanie v Čemeri. Chceli sme sa aj zoznámiť s predstaviteľmi národnostných samospráv. Bol mimoriadne veľký záujem, registrovaných bolo viac ako 70 ľudí. Potom to padlo. Tiež máme v župe samosprávy, ktoré plánovali zorganizovať akcie, na ktorých by sme s nimi participovali. Napríklad Maglód plánoval výstavu svadobných odevov. Tá sa možno bude dať preložiť. V škole sme chceli urobiť literárne popoludnie. Od septembra však do školy nikto cudzí vstúpiť nemohol. Hľadáme nové formy. Oficiálne máme za sebou potrebný počet zasadaní a verejné zasadanie tiež.“

Edita Hortiová, Budapešť:

„Museli sme odvolať vari najdôležitejšie podujatie, a to je Deň budapeštianskych Slovákov, Slovenské Vianoce. 3. novembra sme ešte zasadali a tam sme rozhodli, že usporiadame túto významnú akciu 3. decembra. Zároveň sme mali v ten deň pripojiť aj Verejné zasadnutie, na ktorom som mala za úlohu predniesť zhrnutie našej celoročnej činnosti. Žiaľ, tohto roku nebude príležitosť zorganizovať Slovenské Vianoce. Nie som natoľko optimistická, aby som si myslela, že ešte pred Vianocami budeme môcť čokoľvek usporiadať. Určite svoju správu prednesiem, keď sa už bude dať. Predpokladám, že vo februári, na Slovenskom plese. Do 15. novembra mali jednotlivé budapeštianske obvodné samosprávy poslať svoj návrh na ocenenie Za budapeštianskych Slovákov. Možno ešte pred Vianocami sa v daktorom parku stretneme a vyznamenanému odovzdáme cenu, nech má z nej na Vianoce radosť. Už však pripravujeme pracovný plán i rozpočet na budúci rok.“

Erika Trenková

Foto: MTI – Zoltán Máthé, AR