Jarné obdobie sa v živote národnostných príslušníkov na Dolnej zemi už tradične spája s bilancovaním činnosti, hľadaním nových impulzov a upevňovaním spoločenských väzieb, ktoré držia komunitu pokope napriek všetkým výzvam modernej doby. Dňa 26. mája sa v dôstojných priestoroch Áchimovej siene Slovenského oblastného domu v Békešskej Čabe uskutočnilo Valné zhromaždenie Organizácie čabianskych Slovákov (VZ ČOS). Toto podujatie nebolo len formálnym administratívnym aktom, ale skutočnou oslavou slovenskej identity, súdržnosti a vytrvalej práce, ktorú táto rešpektovaná organizácia vykazuje.

Členovia, sympatizanti, ako aj vzácni hostia sa zišli s vedomím, že uplynulé obdobie bolo pre organizáciu prelomové, najmä z hľadiska organizačných zmien a rozsiahlych investícií do infraštruktúry. VZ sa nieslo v duchu konštruktívneho dialógu, hlbokej úcty k predkom a odhodlania pokračovať v nastúpenom kurze modernizácie. Atmosféra v sieni predznamenávala, že predložené správy a diskusie položia pevné základy pre ďalšie fungovanie spoločenstva. Zasadnutie otvoril predseda Bence Püski Liker, ktorý privítal prítomných a vyjadril radosť nad vysokou účasťou. Prítomnosť mnohých z celkového počtu 164 registrovaných členov, ako aj zástupcov partnerských inštitúcií, potvrdila strategické postavenie ČOS. V úvodnom slove bolo zdôraznené, že uplynulý rok sa niesol v znamení kontinuity, no zároveň priniesol dôležité inovácie, ktoré organizáciu posunuli vpred. Správa o činnosti mapovala každý úspech, každú prekážku a predovšetkým neúnavné úsilie desiatok dobrovoľníkov, ktorí venujú svoj voľný čas a energiu zachovaniu materinského jazyka a zvykov našich otcov a materí. Táto dôležitá bilancia slúžila ako odrazový mostík k predstaveniu nových ambicióznych vízií na nadchádzajúce roky. Hlavná časť rokovania bola venovaná dôkladnej analýze dosiahnutých výsledkov v oblasti kultúry, investícií a finančného hospodárenia za predchádzajúci rok, ako aj schvaľovaniu strategických plánov na nasledujúce obdobie. Predsedníctvo vo svojej komplexnej správe vyzdvihlo skutočnosť, že organizácia momentálne stabilne funguje so 164 individuálnymi registrovanými členmi, pričom riadiacu štruktúru tvorí osemčlenné predsedníctvo a trojčlenná kontrolná komisia. Z hľadiska personálneho zabezpečenia bolo kľúčové plynulé fungovanie administratívneho aparátu, kde od apríla predchádzajúceho roka v šesťhodinovom pracovnom pomere pracuje Anikó Mladonyiczká. Popri nej riadny chod administratívy flexibilne zabezpečovali štyria externí spolupracovníci na základe príležitostných zmlúv a predovšetkým šesťdesiati obetaví dobrovoľníci. Práve táto nezištná pomoc členov komunity umožnila hladký priebeh desiatok kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských podujatí, ktoré organizácia samostatne alebo v kooperácii s partnermi usporiadala. Jedným z najvýznamnejších bodov textovej správy bol prehľad kapitálových investícií do obnovy vlastného majetku, ktorý organizácia spravuje a využíva pre svoje sídlo. Dom slovenskej kultúry prešiel rozsiahlymi údržbovými prácami a modernizáciou v celkovej hodnote 25 miliónov forintov. Finančné prostriedky boli efektívne investované do kompletnej výmeny okien a dverí na prízemí aj na poschodí budovy, čo výrazne prispeje k energetickej úspornosti objektu. Okrem toho bola zrealizovaná kompletná výmena podlahovej krytiny na celom prízemí, zrekonštruované boli dve sociálne zariadenia a z týchto zdrojov bola financovaná aj modernizácia časti recepčného pultu. Budova tak získala reprezentatívny a čistý vzhľad, pričom rekonštrukciu verejnosti slávnostne oznámili vtedajší štátny tajomník štátny tajomník zodpovedný za vzťahy s cirkvami a národnosťami Miklós Soltész, hlavný župan Dr. Árpád Takács a vedúci predstavitelia ČOS Ondrej Kiszely a Bence Püski-Liker. Táto investícia je jasným dôkazom toho, že vedenie organizácie nemyslí len na prítomnosť, ale buduje trvalé hodnoty pre budúce generácie čabianskych Slovákov.

Nemenej dôležitou témou bola činnosť odborných sekcií a krúžkov, ktoré fungujú v spoločnej správe s Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku. Tieto umelecké a záujmové telesá sú živým srdcom organizácie a ich pestrá činnosť bola na valnom zhromaždení detailne prezentovaná. Veľký potlesk zožal úspešný citarový súbor Strapce, ktorý pod vedením zapálených lídrov dosahuje skvelé úspechy a hrdo reprezentuje slovenskú hudobnú kultúru. Rovnako bola vyzdvihnutá aj mravčia práca Výšivkárskeho krúžku Rozmarín, speváckeho zboru Čabianska ružička, ktorý úspešne usporiadal svoje jubilejné oslavy, ako aj činnosť Vincúrskeho slovenského klubu, Slovenského klubu seniorov a Skupiny osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou. Tieto skupiny zabezpečujú, že slovenská kultúra v Čabe nezostáva len zatvorená v archívoch, ale žije na pódiách, v tvorivých dielňach a predovšetkým v každodennom kontakte medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií. V správe o podujatiach rezonovali úspešné domáce akcie, ako napríklad predstavenie ročenky Čabiansky kalendár začiatkom roka, vlaňajšia júnová návšteva päťdesiatčlennej skupiny z banskobystrickej Matice slovenskej a Spolku Slovákov z Maďarska, či júlová návšteva detí zo Slovenského Komlóša. Výnimočné miesto v kalendári mala aj prednáška organizovaná v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku pod názvom „Z pohľadu vedy“, veľkonočné zvykoslovné akcie ako Veľkopiatkové umývanie a spievanie pašií, či podujatie Svätojurské potulky v Múzeu obilia. Nezabudlo sa ani na prednášku a výstavu „Pravda v súde“ pripravenú v kooperácii s Múzeom Mihálya Munkácsyho, prezentáciu čabianskych publikácií v Galantskej knižnici, Svätodušný pondelok v slovenskom domčeku a augustová Čabianska dožinková veselica spojená s otvorením výstavy a posviackou „podsteny“. Komunita sa aktívne zúčastnila aj na Dni kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku v Novej Hute, ankete týždenníka Ľudové noviny, ako aj na Trhu hodnôt verejného zamestnávania a národností Békéšskej župy. Mimoriadnym obdobím bola jeseň, kedy Dom slovenskej kultúry poctila návštevou delegácia veľvyslanectva a následne osobitne veľvyslanec Pavol Pavlis spolu s generálnym konzulom Richardom Kmeťom, pričom vyvrcholením kultúrnej sezóny bol masový Slovenský jarmok. Finančná správa jasne preukázala, že organizácia v predchádzajúcom roku úspešne hospodárila s celkovým objemom prostriedkov vo výške 37 924 000 forintov, ktoré získala z vlastných príjmov a rôznych dotačných grantov. Plénum následne prešlo k schvaľovaniu budúcich plánov a rozpočtu, pričom sa opieralo o detailné informácie obsiahnuté v pripravenom dokumente. V novom rozpočtovom roku organizácia plánuje pracovať s predpokladaným rozpočtom vo výške 9 900 000 forintov a k tomu s dotáciami v hodnote 16 400 eur, ktoré pochádzajú z úspešne podaných grantov od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Grantu Sándora Csoóriho, Úradu predsedu vlády Maďarska, mesta Békešská Čaba a Nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Investičný rozvoj sa v blízkom období zameria na rozšírenie dvorovej infraštruktúry Domu slovenskej kultúry a na vytvorenie otvoreného spoločenského priestoru, ktorý bude slúžiť celej komunite. Vydavateľské priority sa sústredia na prípravu a vydanie Čabianskeho kalendára na rok 2027, kde sa opäť kladie dôraz na zachovanie vysokej vizuálnej a obsahovej úrovne. V plánoch kultúrnych podujatí dominuje príprava ďalšieho ročníka Slovenského jarmoku a organizácia Odborného seminára slovenských učiteľov z Dolnej zeme, kde sa očakávajú pedagógovia zo Slovenska, Srbska, Rumunska i Chorvátska a kde bude udelená prestížna Cena Samuela Tešedíka. Plánuje sa tiež vyslanie desaťčlennej delegácie na podujatie Krajanský dvor na Slovensku počas Podpolianskych folklórnych slávností v Detve. Z hľadiska inštitucionálneho rozvoja predseda ČOS Bence Püski-Liker oznámil zámer uzavrieť nové strategické dohody o spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti a s vedením békeščabianskeho Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu, čo výrazne posilní vzdelávacie a kultúrne väzby. Na záver oficiálnej časti valného zhromaždenia nasledovala plodná diskusia. Z pléna opakovane zazneli úprimné slová vďaky súčasnému vedeniu za transparentné hospodárenie, odvahu realizovať náročné investičné projekty a schopnosť spájať komunitu naprieč všetkými generáciami. Delegáti zdôraznili, že skutočný úspech ČOS netkvie len v číslach a zrekonštruovaných múroch, ale predovšetkým v živom a pulzujúcom spoločenstve ľudí, ktorí odmietajú zabudnúť na svoje korene a s hrdosťou sa hlásia k jedinečnému odkazu svojich slovenských predkov na dolnozemskej rovine.

Greguš

Foto: autor