„Vzdáme hold barónovi Jozefovi Rudnyánszkemu, ktorý pred 280 rokmi priviedol prvých osemdesiat slovenských rodín na komlóšsku pustatinu. Vytvorilo sa tu rozvíjajúce poľnohospodárske mestečko, ktoré ešte aj po druhej svetovej vojne bolo kultúrne, aj ekonomicky sebestačné a ktoré dalo slovenskej komunite veľa významných osobností...“ povedala v posledný májový štvrtok predsedníčka Kruhu priateľov Slovenského Komlóša (KPSK) Alžbeta Hollerová Račková pri kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nagytétényi (XXII. obvod Budapešti).

Následne v spoločnosti člena predsedníctva KPSK Pavla Beňa položili veniec úcty a vďaky k pamätnej tabuli, ktorú dal zhotoviť práve tento spolok pred desiatimi rokmi a bola umiestnená na budove kostola preto, lebo v Nagytétényi sa kedysi nachádzalo sídlo šľachtickej rodiny Rudnyánszkych.

Následne sa členovia Kruhu zišli v priestoroch Domu národností v XIV. obvode Budapešti na Valnom zhromaždení. V prvej časti schôdze predsedníčka referovala o udalostiach od posledného zasadnutia a tiež predostrela odborný referát a finančnú uzávierku roku 2025. Z aktivít spomenula o. i. prezentáciu albumu z diel ľudovoumeleckého rezbára Michala Zsolnaihov Segedíne a koncert Slovenského speváckeho zboru Ozvena v VI. obvode Budapešti. Delegácia KPSK sa zúčastnila aj na spoločnom projekte Interreg mikroregiónu Červený Kameň a Únie slovenských organizácií v Maďarsku, v rámci ktorého sa tiež predstavil drevorezbár M. Zsolnai. V Slovenskom Komlóši sa záujemcovia mohli tešiť z koncertu opernej speváčky, rodáčky mesta Edity Šutovej. V dejisku Valného zhromaždenia sa konala v novembri prezentácia vín z vinárstva ďalšej komlóšskej rodáčky Alfije Szinovej. V tomto roku sa už uskutočnila literárna beseda so spisovateľom Pavlom Závadom. Po prijatí referátov predsedníčky sa slova ujal Pavol Beňo, ktorý pri príležitosti výročia založenia mesta podal prierez dejinami jeho histórie.

My z nich uvedieme tentokrát iba niekoľko detailov. Mnohí z účastníkov sa napríklad mohli dozvedieť zaujímavosti o pôvode svojich priezvisk, ktoré často odkazujú na obce, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Rečník ďalej uviedol, že sa obyvateľstvo Komlóša počas niekoľkých desaťročí rozrástlo v takej veľkej miere, že mnohí z nich si našli nové bydlisko v Nadlaku, Mokrej a vo Veľkom (Slovenskom) Bánhedeši. S týmito osadami Komlóšania mali veľmi živé, do začiatku 20. storočia aj časté rodinné väzby. Veľký rozvoj zaznamenalo mesto v osemdesiatych rokoch 19. storočia, keď začal fungovať mlyn Pavla Pipiša staršieho, v tom čase kvalitná komlóšska múka bola známa aj za hranicami Uhorska. Tiež postavili hotel Komlóš a bola vytvorená železničná trať medzi Medzovom (Mezőhegyes) a Mezőtúrom. Veľkým zlomom však bola po druhej svetovej vojne výmena obyvateľstva. Zo Slovenského Komlóša sa vysťahovalo vyše 3000 osôb, čo v tom čase znamenalo jednu tretinu obyvateľstva. Pritom veľmi nepriaznivý vplyv malo na komlóšskú komunitu, že sa presídlili skoro všetci predstavitelia slovenskej inteligencie. Záverom prednášky sa o zaujímavosti z novších dejín podelili aj účastníci schôdze, rozprúdila sa priateľská beseda.

V poslednej časti VZ sa členom Kruhu a ich hosťom predstavila mladá – tiež komlóšska rodáčka – výtvarníčka Katarína Karkušová. Ako uviedla, už od detstva sa zaujímala o folklór, kroje a o výšivky. Momentálne pracuje v jednej multinacionálnej firme a pri tejto často jednotvárnej práci si záľubu našla vo vyšívaní a zhotovovaní úžitkových predmetov s komlóšskymi motívmi. Nedávno si založila živnosť s názvom Katufaktúra, v apríli so svojimi výrobkami už bola prítomná vo svojom rodisku na Dni mesta. Účastníci si s veľkým záujmom poprezerali jej záložky do knihy, kapsičky, tašky, náramky a iné drobnosti. Záujemcovia si ich budú môcť kúpiť aj na jarmoku v rámci Dňa kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku, ktorý tohto roku bude 4. júla práve v Slovenskom Komlóši.

(CsL)

Foto: autor