„Končí sa školský rok a s ním končia aj povinnosti našich detí.” Túto vetu som zachytila niektoré ráno v električke z úst akiste otecka. Rozprával sa so svojím kamarátom o tom, koľko povinností mali jeho dve deti počas školského roka. Museli sa totiž včas dostať do školy, dávať pozor na hodinách, zúčastniť sa mimoškolských aktivít a denne ich čakali aj tréningy a hudobná škola.

Učitelia v snahe zaujať žiakov im dali na domácu úlohu pripraviť si prezentáciu učiva. Druhý muž, zrejme bezdetný, len s otvorenými ústami sledoval svojho kamaráta a občas zhíkol.

„Odporučil by som kompetentným, aby zvážili možnosť delenia platu učiteľa s rodičmi podľa množstva učiva, ktoré si žiak musí osvojiť doma, počas tých pár hodín dňa (mimo nočných, podľa lekárov vyhradených na spánok). Do školy chodia deti, aby sa vzdelávali, pričom majú stále viac a viac tzv. domácich úloh – písomných, memorovacích a čo donedávna bolo zriedkavosťou, aj manuálnych. Ako ďalšia alternatíva by mohla byť aj známka pre rodiča,“ povedal s trpkosťou „náš“ otecko a ihneď aj vydýchol, že tomu je koniec, a teraz nastane čas zábavy a uvoľnenia.

A tak som nad tým porozmýšľala, a potešila som sa, že moji synovia to tak neberú. Síce sa tešia na prázdniny (veď kto by sa netešil), ale pritom vedia, že povinnosti nemajú iba v škole, ale aj doma. Veď bez povinností by náš svet stratil hranice. A mimochodom, najradšej majú práve tie zadania, pri ktorých môžu ukázať, ako vidia svet: či pomocou rôznych prezentácií (počas ktorých ale napríklad môžu tráviť viac času pred svojím obľúbeným počítačom), ale aj pri písaní rekapitulácie prečítanej knižky.

Vedia aj to, že cez leto ich najdôležitejšou povinnosťou je oddýchnuť si, ale aj pripraviť sa na ďalší školský rok. Verím, že sú na tom podobne všetci žiaci, ktorým sa teraz začnú prázdniny.

Eva Fábiánová