Ďakujem, neprosím si, je moja bežná reakcia na nechcenú igelitku. To, čo naši rodičia robili zo sporenia, je na dnes in.

Nedávno pri pobreží Thajska uhynula veľryba, ktorej následne našli v bruchu 80 igelitových tašiek a vrecúšok, ktoré vážili spolu až osem kilogramov. Veľrybu sa pokúšali najskôr zachrániť, z pobrežia sa ju pomocou lodí snažili dostať na more a dokonca nad ňou vztýčili obrí slnečník, veľryba však aj tak uhynula.

Indonézska rieka Citarum je známa ako najviac znečistená rieka na svete. Podľa médií sa situácia zhoršila až tak, že nedávno museli úrady vyzvať armádu, aby odstránila plastový odpad a zabránila ďalšiemu znečisteniu vodného toku. Nielenže plast zabíja morský život a spôsobuje dusenie vtákov, ale toxické fragmenty z plastu môžu skončiť aj priamo v morských plodoch, ktoré konzumujeme. Taktiež potrebuje desaťročia na to, aby sa vôbec rozložil. Situácia však nie je beznádejná. Najlepší spôsob podľa odborníkov, akým znížiť množstvo plastového odpadu, je znížiť jeho spotrebu. Preto by sme mali brať so sebou vodu z vodovodu, resp. ak tá nám nechutí, tak si zaobstarať filtrovač. Nemali by sme používať jednorazovo použiteľné nádoby napríklad na jedlo. Je tu aj v úvode spomenutá igelitka, ktorú nám buď ponúkajú alebo si ju môžeme kúpiť za babku. Alebo môžeme aj sami robiť niečo proti znečisteniu našich vôd a prírody vôbec. Pred pár rokmi sa stali známymi mladí, ktorí zostavili loď z umelohmotných fliaš a pomocou nej hliadkovali po Tise a zbierali – zväčša umelohmotný – odpad.

Všeličo vieme urobiť v prospech našej prírody. Ale najprv sa treba naučiť povedať nie na veci, ktoré jej môžu ublížiť.

Eva Fábiánová