Z môjho pohľadu koniec prvého volebného obdobia, v ktorom záujmy Slovákov v Maďarsku na úrovni zákonodarstva som obhajoval ja, a začiatok nového, keď na základe rozhodnutia členov Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, neskôr aj odobrenia registrovaných slovenských národnostných voličov som dostal druhýkrát mandát na účasť v práci parlamentu Maďarska...

Musím dodať, že je dobrý pocit, cítiť takúto dôveru zo strany našej komunity. V prvých mesiacoch roku v parlamente nebolo príliš rušno, veď politické strany už veľmi aktívne organizovali svoju predvolebnú kampaň. A v podstate aj ja, v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku som chodil po krajine. Namiesto klasickej kampane však aj tentoraz sme usporiadali niekoľko regionálnych kultúrnych podujatí, na ktorých vystúpili slovenské súbory pôsobiace v danom regióne a predstavovali sme prvých päť ľudí z kandidačnej listiny CSSM. Do prípravných prác a do zabezpečovania stretnutí sme zapojili aj mládež, členov Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, čo sa napokon ukázalo ako výhodné z pohľadu nastávajúcich štyroch rokov. Totiž v týchto týždňoch sme sa viac spoznali s predsedom OSMM, ktorý mi teraz pomáha v práci ako môj asistent.

Tieto stretnutia boli užitočné nielen preto, že sme mali možnosť si pozrieť nové programy našich najlepších tanečných súborov, spevokolov a hudobných skupín, ale aj preto, lebo mi potvrdili, že stále mnohí majú záujem o prácu v parlamente, že sledujú moje aktivity, ale aj vo všeobecnosti, pozorne sledujú dianie v našej komunite. Samozrejme, okrem toho všetkého, by som rád dodal, že všetky podujatia sa niesli v dobrej nálade, všetky mali svoju osobitnú atmosféru a myslím si, že boli aj veľmi úspešné. Po ich ukončení sme mohli s pocitom na dobrej úrovni zvládnutej práce očakávať výsledky parlamentných volieb.

Ako som to spomenul aj vo svojich – po niekoľkých týždňoch obnovených – zápiskoch, na kandidačnú listinu CSSM v parlamentných voľbách bolo odovzdaných zhruba o sto hlasov menej, ako v predchádzajúcich, čo však na základe získaných skúseností z ostrej prípravnej kampane politických strán, neprežíval som ako prehru. Nakoniec, na základe platných pravidiel parlamentných volieb, ako vedúci listiny, znovu som sa dostal do valného zhromaždenia parlamentu Maďarska ako hovorca slovenskej národnosti. Vďaka zato každému, kto svoj hlas odovzdal na listinu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Parlament po voľbách obnovil svoje štruktúry a poslanci, ako aj my, hovorcovia národností sme sa pustili do práce. Pomerne rýchlo, ešte pred ozajstným začiatkom letných prázdnin sme prerokovali a prijali zákon o budúcoročnom rozpočte. Vládny návrh, ako sa neskôr ukázalo, bol dosť optimistický, avšak nerátal so zvýšením podpory pre národnostnú oblasť v práve sa začínajúcom novom roku. Národnostný výbor síce podal niekoľko návrhov na zvýšenie týchto rámcov, avšak neuspeli sme.

Jesenné mesiace patrili v parlamente prípravám zákonov, ktoré vyžadovala od vlády Maďarska Európska únia v záujme umožnenia čerpania európskych fondov. Medzi nimi bolo len niekoľko bodov, ktoré sa týkali národností, avšak až dvakrát sme v nich našli návrh na modifikáciu národnostného zákona, ktorý predtým nebol konzultovaný s našou komisiou. Prípady sme potom dodatočne riešili s predkladateľmi.

Druhá, podľa môjho názoru ešte dôležitejšia udalosť práve ukončeného roku, ako boli parlamentné voľby, bolo sčítanie obyvateľov. Ako vieme, jeho pôvodný termín, máj 2021, vláda posunula na jeseň roku 2022. Iste si pamätáte, že takto konala v záujme ochrany obyvateľstva, aby nás všetkých chránila pred nákazou v pôvodnom vyznačenom čase ešte pomerne silne sa šíriaceho vírusu Covid-19. Z druhého pohľadu zasa toto riešenie nám trochu sťažilo prípravy na sčítanie. Informačnú kampaň medzi našimi Slovákmi sme už raz začali na jar predchádzajúceho roku, potom, po vyše ročnej vynútenej prestávke, práve v letných mesiacoch sme ju obnovili ešte intenzívnejšie, ako sme to pôvodne plánovali.

Hľadali sme príležitosti na to, kde by sme mohli vyzývať ľudí, obyvateľov našich slovenských obcí a miest, aby sa čo najviac z nich priznalo k svojej slovenskej národnosti, k slovenskému materinskému jazyku. V rámci tejto kampane, aj spolu s predsedníčkou CSSM, aj sám som sa zúčastnil množstva stretnutí. Nevieme však, s akým úspechom sme vysvetľovali dôležitosť tejto udalosti pre budúcnosť našej komunity. A to hlavne preto, podľa môjho názoru, lebo na týchto akciách sme stretli ľudí, ktorí sú beztak aktívni v našej komunite. Horšie je to s ľuďmi, ktorí chodia na slovenské podujatia len sporadicky, volieb do miestnych slovenských samospráv sa nezúčastňujú a nie veľmi sledujú ani náš mediálny priestor.

V záujme spoločného prerokovania výzvy, ktorá nás čakala počas príprav sčítania, som pozval predsedov všetkých našich slovenských samospráv do parlamentu, aby získali informácie o priebehu celého procesu, o možnostiach zapojenia sa do zbierania údajov, ako aj o už vykonaných prácach od predstaviteľov Ústredného štatistického úradu. Prítomných pozdravil aj podpredseda vlády Zsolt Semjén, zodpovedný okrem iných oblastí aj za národnostnú. Vo svojom príhovore zdôraznil, že vláda pozerá na tu žijúce národnosti ako na hodnotu, ktorá obohacuje kultúru krajiny. A práve preto očakávajú od členov týchto komunít, aby sa v čo najväčšom počte prihlásili k svojej národnosti. Dúfam, že tento odkaz pána vicepremiéra sa prostredníctvom prítomných predstaviteľov miestnych samospráv dostal aj k ostatným členom našej komunity.

Po ukončení týždňov zbierania údajov sme sa z informácií Ústredného štatistického úradu dozvedeli, že skoro sedem miliónov respondentov vyplnilo sčítacie hárky cez internet. Tento údaj ma prekvapil, a predpokladám, že vo veľkom počte tak urobili aj obyvatelia patriaci k našej národnosti. Potom tých ostatných, ktorí túto možnosť nevyužili, vyhľadali sčítací komisári doma, aby v rámci osobného stretnutia s nimi vyplnili dotazníky. Prvé výsledky očakávame v jarných mesiacoch budúceho roka.

Samozrejme, okrem spomenutých dvoch najvýznamnejších udalostí minulého roku sa udialo množstvo iných, pre našu komunitu nemenej dôležitých. Konečne sa začali práce na budove niekdajšieho kostola peštianskych slovenských evanjelikov, aj keď zatiaľ sme mohli začať len s prácami na odstránenie životného nebezpečia a konzervovania stavu budovy. Keď sa však nad tým zamyslíme, na stavbe, kde už aj zo strechy vyrástlo niekoľko stromov, a v ktorej vlhkosť stien sa šíri aj odspodu, vždy je treba vykonávať takéto udržiavacie práce. Dúfajme, že aj napriek neistotám a zvyšovaniu cien stavebných materiálov, v dohľadnej budúcnosti sa nám podarí rozbehnúť už celú stavbu tak, aby sme sa mohli čo najskôr tešiť z odovzdania úspešne dostavenej budovy pre naše kultúrne inštitúcie.

Slovenské spoločenské organizácie a samosprávy sa po ukončení obdobia obmedzení ich činnosti znovu pustili s veľkou intenzitou a radosťou do príprav rôznych podujatí a stretnutí. Ich aktivita trvala do konca roku, a napriek určitému zníženiu podporných rámcov pre národnostné kultúrne aktivity, potrvá aj tento rok.

Záverom tohto koncoročného článku, v ktorom som Vám poskytol prehľad tohtoročných udalostí, z môjho pohľadu asi najdôležitejších, mi už zostáva iba prostredníctvom nášho týždenníka zaželať všetkým čitateľom Ľudových novín veľa úspechov v nastávajúcom roku 2023. Prajem Vám, aby ste v novom roku tak v rodinnom kruhu, ako aj vo svojich pracovných a spoločenských aktivitách zažili množstvo pekných a osožných zážitkov, príjemných chvíľ a aby ste zostali naďalej zdraví a aktívni.

Anton Paulik