Pred 65 rokmi: Smútok i radosť – míňajú sa týždne, mesiace, roky

Hovorí sa, že je málo období, v ktorých by ľudia toľko zažili ako v našom. Tri generácie, ktoré spolu postupujú do budúcnosti, boli svedkami naozaj rušných desaťročí. Videli, ako vyrástli ríše, ktoré dobývali celý svet, a ako sa žalostne zrútili. Prežili vojny, ktoré boli popraviskom miliónov ľudí, zničili hodnoty, ktoré vznikali cez dlhé storočia. Boli svedkami zániku spoločenských zriadení, na miesto ktorých vznikli nové sociálne vzťahy. Mnohí sa snáď dojato a so závisťou zamyslia do minulosti, že predsa pokojnejší a lepší bol život človeka XIX. storočia, kedy udalosti necválali takým ohromným tempom, ako teraz v dobe atómovej. (27. decembra 1957)

Pred 50 rokmi: Zvyšuje sa záujem o folklórne bohatstvo národností

Osvetový ústav pod vedením riaditeľa Ivána Vitányiho osobitnou pozornosťou sleduje činnosť národnostných osvetových pracovníkov a má veľký záujem o folklórne bohatstvo domácich národností. Ba, aj maďarskí osvetoví pracovníci prejavujú čoraz väčší záujem oň. V záujme zvýšenia úrovne tanečnej kultúry a osvieženia národnostného amatérskeho tanečného hnutia Ministerstvo školstva a kultúry a Osvetový ústav vypísali súbeh, cieľom ktorého bolo spracovanie tunajších národnostných tanečných tradícií v choreografiách na vysokej umeleckej úrovni. Na súbeh bolo zaslaných jedenásť prác. Jednu z prvých cien získal Juraj Manninger za spracovanie troch slovenských tancov zo Slovenského Komlóša do spoločnej kompozície. (4. januára 1973)

Pred 25 rokmi: Sloboda modlou a cieľom S. Petőfiho (A. Petroviča)

1. januára 1823 sa v Malom Kereši vydal na svoju krátku, ale o to búrlivejšiu pozemskú púť Sándor Petőfi (rod. Alexander Petrovič), aby iba o niekoľko desaťročí neskôr dosiahol korunu najslávnejšieho maďarského básnika. V jeho životopise zaujíma neobyčajne závažné miesto skutočnosť, že bol synom slovenských rodičov, matky Márie Hrúzovej a otca Štefana Petroviča. Podľa dôverného znalca maďarskej a svetovej literatúry Antala Szerba Petőfiho pôvod má svoj zásadný podiel na tom, čo sa u neho síce neprejavilo v náboženskom cítení a viere (ako sa o to bezvýsledne snažila darkyňa jeho života), ale v tom, čo je možno označiť za náboženstvo slobody. Sloboda sa stala Petőfimu modlou, ideálom a cieľom, na jej oltár napokon položil svoj mladý život. (1. januára 1998)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

2. januára 1980 v Slovákmi obývanej pripeštianskej obci Čomád sčítacia komisárka G. Zimmermannová zapisuje údaje rodiny Lučánovcov, vrátane objektívom fotoaparátu štátnej tlačovej kancelárie tiež zachyteného 97-ročného Pavla Lučána. (mti)

Družný rozhovor miestnej gazdinky a gazdu 6. januára 1968 pri priečelí domu podpilíšskej, v potureckej dobe Márie Terézie Slovákmi znovuzaloženej obce Mlynky. (mti)

14. januára 1969 v Slovákmi obývanej východomaďarskej dedinke Vágášska Huta miestny vandrujúci drotár Ján Ignácz na motorke lúčiac sa so svojou rodinou vyberá sa na cestu za robotou. (mti)

Záber zo slovenského kultúrneho programu ochotníckych folkloristov slovensko-maďarského ľudového súboru v januári 1962 v Sarvaši, predneseného pod názvom Večierka v réžii M. Jaurikovej. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl