Už nejaký ten rok sa potulujem slovenskými chotármi v Maďarsku, predovšetkým po Pilíši a Budapešti. Na odborných podujatiach i priateľských posedeniach tamojších Slovákov neraz znie pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi ...“.

Dokonca aj na Slovensku. Čitatelia Ľudových novín dobre poznajú túto hymnickú pieseň, dnes hymnu Slovákov v Maďarsku. Pre moje rozprávanie je dôležité pripomenúť, že autor jej súčasnej podoby – Viliam Gruska (1936 – 2019), jeden čas predseda Matice slovenskej, siahol po kolede z rukopisnej zbierky chrenovského učiteľa, organistu, záhradkára a včelára Gašpara Drosta (1805 – 1874), ktorá pochádza z tridsiatych až štyridsiatych rokov 19. storočia. Podrobnejšie o pozadí jej zrodu sa hocikedy dozviete TU.

A tu do príbehu vstupuje môj dlhoročný priateľ a spolupútnik po Pilíši, či po slovenských rovoch na peštbudínskych cintorínoch, Paľo Frimmel. Obaja podľa priezviska sme číri Slováci. (Sťaby sme boli z Mlynkov.) A práve on nedávno poznamenal: „Ani nevieš ako som hrdý, že Slováci v Maďarsku si vybrali za svoju hymnu práve pieseň zo zbierky môjho prapradeda po priamej línii Gašpara Drozda“. Jednoducho a presne, Gašpar Drozd bol starý otec Paľovej starej mamy. Všimnite si vývoj zápisu jeho mena – Drost sa zmenil na Drozd. Rodák od Prievidze pôsobil vyše 40 rokov v dedinke Chrenovec ležiacej medzi Handlovou a Prievidzou. Do dôchodku odišiel v roku 1872, zomrel 25. 8. 1879 a je tam aj pochovaný. Jeho meno nesie tamojšia základná škola. Viliam Gruska nielenže upravil a spopularizoval koledu z Drozdovho zápisu. Je tiež autorom pamätníka z roku 1999 na priečelí budovy, symbolizuje zo zeme vyrastajúci strom života Gašpara Drozda. V korune stromu je „A“, čo značí začiatok abecedy a učiteľské povolanie, krížik je znakom kresťanstva, lýra znamená, že bol hudobníkom, jablko, že bol ovocinárom a včela, že bol včelárom“. Ak pôjdete okolo Chrenovca, pristavte sa pri ňom i jeho hrobe.

Gašpar Drozd sa tak vďaka Viliamovi Gruskovi a Slovákom v Maďarsku viditeľne a dúfam nezmazateľne zapísal do našich slovenských dejín.

Jozef Schwarz