Pred 50 rokmi: Lúpanie kukurice v Békešskej Čabe má tradície

Lúpanie kukurice má na Dolnej zemi, samozrejme, aj v Békešskej Čabe, svoje dávne tradície. Aj kedysi organizovali roľníci takéto stretnutia, kde si navzájom pomáhali a medzitým sa aj zabávali mladí i vekovo starší.

Terajšie lúpanie u Juraja Hanku na Berényiho ulici sa konalo preto, lebo spomedzi členov družstva Lenin len málo ľudí chodí do čabianskeho slovenského klubu, máloktorý družstevník pozná tamojší klubový život. Išlo teda o príležitosť na to, aby sa zoznámili s klubovníkmi, pozhovárali sa s nimi a zaspievali si spoločne staré slovenské ľudové piesne. Keď ich bolo už do 40, potom prišli aj mladí, celý mandolínový orchester. Behom krátkeho času ožili staré zvyky. Staré matky spievali svoje obľúbené slovenské ľudové piesne, niektorý sused rozprával historky z lúpania kukurice zo starých čias. Radosť ich bolo počúvať... (30. októbra 1975)

Pred 40 rokmi: V Mlynkoch oslavovali svoju najstaršiu občianku

V podpilíšskej obci Mlynky sa zišla celá rodina Pauleňákovcov, aby zablahoželali svojej mame, babičke a prababičke pri príležitosti okrúhleho životného jubilea. Tetka Mária Pauleňáková, rodená Špiegelhalterová, najstaršia občianka obce, sa dožila 90 rokov. Pracovito a obetavo vychovala deväť detí, nemala ľahký život, napriek tomu sa deväťdesiatky dožila zdravá. Osláviť ju prišlo 93 rodinných príslušníkov, ďalších 33 príbuzných neprišlo len preto, lebo žijú ďaleko od rodnej obce, v zahraničí. Slávnostnú náladu umocňovala hudba a „pod päty“ hrali trubači. A ako sa patrí, do tanca sa pustila aj jubilantka. (24. októbra 1985)

Pred 25 rokmi: „Slováci, slovenská národnosť, ako ďalej?“

Zväz Slovákov v Maďarsku a Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe usporiadali dvojdňovú vedeckú konferenciu pod názvom „Slováci, slovenská národnosť, ako ďalej?“. Obsahová náplň podujatia úzko súvisí s poslaním a súčasným smerovaním našej najväčšej občianskej organizácie zoskupujúcej viac než osemtisíc ľudí (so 74 pobočkami po celej krajine). Zväzu ide v prvom rade o to, aby si príslušníci našej národnosti zachovali svoju identitu, jazyk, kultúru, zvyky a obyčaje aj v treťom tisícročí a zároveň aby naša Slovač bola aktívnou societou v spoločnej Európe. Cieľom organizátorov konferencie bolo zapojením renomovaných odborníkov poskytnúť jedinečnú príležitosť podrobiť vedeckej analýze súčasné postavenie Slovákov v Maďarsku a hodnotiť ich vzťah k väčšinovému národu, materskej krajine a zjednocujúcej sa Európe. Békeščabianska konferencia pritom z určitého hľadiska nadväzovala na (ani nie tak dávne) budapeštianske podujatie „Predjarie slovenskej kultúry” ako spoločné zamyslenie sa slovenských samospráv a občianskych organizácií. (26. októbra 2000)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Dvojica divých kačíc hľadá potravu pod starými cyprusmi na pravom brehu mŕtveho ramena rieky Kereš na okraji Alžbetinho parku v Sarvaši 6. novembra 2016. (mti)

V novohradskej Slovákmi obývanej dedinke Banka (Bánk) 3. septembra 1953 Marta a Zuzana Čorbová sa vo svojich slávnostných šatách pripravujú na nedeľné slávnosti. (mti)

20. októbra 1989 odhalili v Poľnom Berinčoku kompozíciu sochára oceneného Munkácsyho cenou, Sándora Váradyho, pozostávajúcu z troch ženských postáv a symbolizujúcu jednotu tu žijúcich troch národností: Maďarov, Slovákov a Nemcov. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl