Týždeň s umením v Alžbetinom háji

Po roku sa v Sarvaši opäť stretli všetci, ktorých oslovuje umenie. Maľujú pre svoje potešenie. Aj počas roka sa stretávajú na krúžku maľovania. V lete je už tradíciou, že sa zídu domáci aj cezpoľní v múzeu a galérii akademického maliara Juraja Ružičkaja (György Ruzicskay) v Alžbetinom háji. Každý deň sa od 9. do 13. júla zapĺňal ateliér profesionálmi aj amatérmi, aby pod umeleckým vedením Štefana Korbelya, tiež rodáka zo Sarvaša, vznikali nové umelecké diela.

Hoci pri maľovaní najčastejšie panuje v ateliéri tvorivé ticho, ktoré by sa občas dalo krájať, okrem odborných rád a názorných ukážok lektora sa hovorilo aj po slovensky. Stačí jeden človek, ktorý nerozumie úplne všetko po maďarsky a pripoja sa do rozhovoru s ním aj tí, ktorí si z detstva čo to pamätajú. Zuzka Kováčová si zaspomínala, ako sa po slovensky učila od starého otca. Hrával sa s ňou, ale hovorili s ním iba po slovensky. Aj dnes sa jej rodičia doma rozprávajú po slovensky aj po maďarsky. Prechádzajú podvedome z jedného jazyka do druhého a ona všetko rozumie, ale tridsať rokov po slovensky nehovorí. Tu pri maľovaní sa rozprávame v jazyku jej predkov.

Aj Štefan Korbely má zásobu slovenských slov z domu: Ďakujem pekne! Neviem. Na zdravie!... V prízvuku slov cítiť, že je to reč, ktorá sa spája s obdobím detstva. Tak sa hovorilo u starých rodičov. Jeho korene siahajú až do Francúzska. Rodina sa presťahovala na Slovensko pravdepodobne pre vierovyznanie. Hugenoti – prívrženci kalvinizmu boli vo svojej vlasti od polovice 16. storočia do deväťdesiatych rokov 18. storočia prenasledovaní. A zo Slovenska sa potom presídlili do Sarvaša. Zvláštne je, že Juraj Ružičkaj tiež žil vo Francúzsku. Len on, našťastie, nebol nútený odchádzať z miest, ktoré mal rád. Býval a maľoval v Budapešti, Paríži, aj Sarvaši. Umenie nepozná hranice a hovorí jazykom farieb a tvarov.

V kruhu priaznivcov umenia je tých, ktorí hovoria po slovensky, viac. Aj na výlete loďou Katalinka II. po Kereši sa hovorilo po slovensky. Ako sa tento rok vytváralo krásno a zmysluplne trávil čas, budete mať možnosť vidieť od 23. augusta 2018 v priestoroch, kde vznikali a ktoré sa pomaly pripravujú na rekonštrukciu. Témy obrazov sú rôzne. Veď aj Juraj Ružičkaj rád experimentoval. Bol realista i expresionista. Hovorieval, že vychádzal zo skutočnosti, z prírody a vytváral odlišné štýly, ale vždy zachytával, maľoval život, pohyb. Určite by sa tešil, že sa na miestach, kde žil a maľoval, ktoré mal rád, opäť tvorí.

Erika Fajnorová

Foto: autorka