V Národopisnom múzeu v Budapešti sa zachovali fotografie z dávnych čias. Sú na nich zachytení aj doboví krojovaní obyvatelia Čemera, muži, ženy, ba aj najkrajšie devy v neuveriteľne krásnych, vyšívaných šatách s udivujúco očarujúcimi púčikmi alebo rozkvitnutými kvietkami, či plameňmi.

Vyšívané dedičstvo neustále objavuje v bohatom archíve predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri a zároveň predsedníčka Folklórneho spolku Furmička Alžbeta Szabová. Neúnavne sa zahlbuje do starobylých fotografií a pod vplyvom dobových obrázkov jej v hlave skrsla myšlienka, ktorá zanietenému jadru čemerských Slovákov nedá pokoj. Všetkými silami zachrániť dedičstvo. Naozaj, v tvare zbierky reálnych súprav odevov a tiež vo forme fotografií v niekdajšom výzore šiat, účesov, ba aj výrazov v tvárach ich „modelov”.

„Vlani som navrhla svojim spolupracovníkom v slovenskom volenom zbore, aby sme vydali knihu s motívmi zvykoslovia odievania krojov počas cirkevných a rodinných sviatkov v Čemeri. Nápad mal pozitívnu odozvu. Zároveň sme vymysleli, aby sme si šaty nielen obliekli bez nejakého stanoveného cieľa, presnejšie, len na fotografovanie, ale zoberme si príležitostnú archívnu fotografiu a urobme jej novodobú kópiu v starodávnom štýle za patričných okolností, či na daný sviatok. Zachytili sme takto Hromnice, možno niekto videl fotografie na našom profile na najväčšej sociálnej sieti, ba aj zabíjačku, hoci vtedy sa nepodarilo práve najlepšie nastavenie. Medzitým som v našej dedine našla miesto a dom, pred ktorým fotografovali zabíjačkovú scénu. Dom je dokonca ešte zachovaný, takže budeme môcť fotografovanie zopakovať. Očarujúco sa vydarili súčasné kópie dievčat v tmavom púčikovom odeve počas pôstu. Na Kvetnú nedeľu sa nosilo toto oblečenie, na čiernom podklade modré alebo fialové púčiky, lístočky sú zelené. Snažili sme sa zachytiť všetko, čo sa len dalo. Pozoruhodný je účes evanjelických mladých diev i držanie hlavy, či celého tela. Tieto pôvodné fotografie sa zrodili na Kvetnú nedeľu v prvej polovici dvadsiatych rokov 20. storočia. Vtedy boli ešte sukne dlhé, čo je na fotografiách aj vidno. Až neskôr sa začali podľa vtedajšej meštiackej módy sukne skracovať, čo ešte aj spodničky dvíhali. Pôvodné fotografie publikoval Peštiansky denník v roku 1926. Pravdepodobne pôvodné snímky urobili o rok skôr. Našťastie máme vari aj po 20 sád z jednotlivých príležitostných oblečení, takže si raz, po skončení pandémie, budeme môcť dovoliť poobliekať všetky dievčatá súboru do patričných šiat. Bude to sila, to môžem sľúbiť. Teraz, nejaký čas, to nepôjde. Hoci dievčatá sa hlásili veľmi nadšene na fotografovanie, ich rodičia ich zabrzdili. Obavy o zdravie vzbudzujú rešpekt,“ povedala Alžbeta Szabová na okraj reprodukcie starodávnych fotografií a plánov čemerského slovenského zboru.

-etr

Foto: Csaba Szarvas