V Múzeu Mihálya Munkácsyho otvorili výstavu čabianskeho maliara Juraja Ezüsta pod názvom Čabianska retrospektíva.

J. Ezüst sa narodil v Békešskej Čabe v roku 1935. Maturoval na Gymnáziu Ferenca Rózsu v Békešskej Čabe a neskôr získal prvé vedomosti o výtvarnom umení v miestnej slobodnej škole maliara Józsefa Mokosa. Potom študoval na Pedagogickej škole v Jágri u Jánosa Jakubu, ktorý pochádzal tiež z Čaby. Vo vzdelávaní pokračoval na Maďarskej akadémii výtvarných umení, ktorú absolvoval v roku 1971. Odvtedy žil v Budapešti. V rokoch 1973 až 1987 pôsobil ako učiteľ kreslenia na Gymnáziu Ferenca Toldyho. Navždy nás opustil v roku 2017.

Na slávnostnom otvorení boli prítomní aj členovia rodiny Juraja Ezüsta. Zástupca primátora župného mesta Békešská Čaba Tamás Varga povedal, že J. Ezüst sa narodil v Békešskej Čabe, kde strávil značnú časť svojho detstva a mladosti, takže láska k Dolnej zemi zostala určujúcim pocitom a skúsenosťou v jeho živote a v jeho tvorbe. „Maliar sa stal známym pokračovateľom dolnozemských tradícií, v jeho živote a krajinomaľbe prevládal vplyv dolnozemského ľudového umenia. Skúsenosti, ktoré získal počas svojich študijných ciest do mnohých krajín sveta, však našli svoje vyjadrenie aj v jeho dielach.“

V roku 2012 založil umelec v spolupráci s čabianskou samosprávou štipendium na podporu umeleckého rozvoja talentovaných stredoškolákov študujúcich v Čabe a na podporu ich tvorivých aktivít, ako výraz svojej náklonnosti k rodnému mestu. Štipendium J. Ezüsta pomohlo vďaka ušľachtilému daru ôsmim mladým umelcom počas štyroch školských polrokov.

Umelcov syn Zoltán Gy. Ezüst sa vo svojom príhovore poďakoval vedeniu múzea a kurátorom za to, že si takto uctili dielo jeho otca, a zároveň pripomenul život maliara, jeho dielo a život rodiny.

„Otec bol večne nepokojný a experimentujúci umelec, ktorý vo svojich obrazoch skúmal a reinterpretoval myšlienku alebo tému z mnohých uhlov. Pracoval v dvoch a troch dimenziách, vytváral grafiky, maľby a priestorové sochy. Samostatná výstava je pre umelca zhrnutím celoročnej práce a zároveň stretnutím s verejnosťou; spätnou väzbou po roku dôkladnej práce v ateliéri. Pamätná výstava je dobrou príležitosťou na opätovné stretnutie s umeleckými dielami, prostredníctvom ktorých sa môžeme dostať do kontaktu s umelcom, pretože tieto diela sú výsledkom jeho najhlbších pocitov, myšlienok a osobnosti a svedčia o jeho úprimnosti a plnom odhalení,“ povedal umelec, jeden z kurátorov výstavy.

Z. Gy. Ezüst nám prezradil, že jeho otec nikdy nezabudol na svojich slovenských predkov a bol hrdý na to, že jeho rodina mala meno Strieborný. „Plánujeme celoživotné dielo môjho otca ukázať obyvateľom Slovenska. Stále hľadáme možnosti.“ Na otvorení výstavy si prítomní mohli pozrieť úryvky z dokumentárneho filmu o J. Ezüstovi, ktorý nakrútila Zuzana Antalová.

Obrazy majstra dokazujú, že až do svojej smrti bol skutočným Čabänom. V jeho obrazoch sa odráža úcta k tradíciám našich predkov, obdiv k Veľkému kostolu a motívy medeného obalu spevníka Tranoscius. A kone, ktoré sa v nejakej podobe objavujú takmer na všetkých jeho obrazoch, zanechajú návštevníkov v úžase.

Vystavené diela pochádzajú zo zbierok dedičov J. Ezüsta, Samosprávy Békešskej župy a Múzea Mihálya Munkácsyho. Výstava je verejnosti prístupná do 17. apríla vo výstavnej sieni Ervina Pátkaia.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker