Asi na hodinku chôdze od Tardoša, vo vértešských kopcoch rastie medvedí cesnak. Z jednej strany ponad dolinku vidno zavretú baňu, z druhej kráčajúc k „nálezisku” prejdete popri Serédskom kaštieli, ktorý teraz vlastní cirkev. Pekná prechádzka je to tam a späť, a keď ešte pozbierate za košík lístkov medvedieho cesnaku, budete od hlavy po päty voňať po cesnaku a unavíte sa ako po tréningu aerobiku.

Najmä ak nemáte kondičku členiek Tardošského klubu dôchodcov. Tie si dokonca po zjedení olovrantu aj radostne zaspievali. Tá naša dedina a Tí tardošské vrchy sa niesli po kopcoch ako v reklamnom šote o Tardoši. Pravda, neboli poobliekané v krojoch, ani „frizúru” nemali čerstvo naondulovanú, zato mali vynikajúcu náladu a veselo sa so mnou zhovárali na striedačku po slovensky, po tardošsky. Vlani, o takomto čase.

Tohto roku bez prechádzky po hore

Úprimne sa priznám, že tento článok som mala v pláne už vlani, len akosi stále bolo niečo iné, čo súrilo. Veď pôjdeme na medvedí cesnak aj o rok, utešovala som sa. Medvedí cesnak rastie i tohto roku, len koronavírus spôsobil, že seniori majú odporúčanie zostať doma. Tardošskí dôchodcovia to dodržiavajú. Nesedia nečinne, kosia trávu, pracujú v záhradkách, varia a pečú priam opreteky. Telefonicky sa dohovárajú o ďalších receptoch a tešia sa, že môžu sedieť doma. „Som taká rada doma,“ priznala sa mi do telefónu predsedníčka Tardošského klubu dôchodcov Katarína Vízváriová Čapuchová. Počas uplynulého týždňa (4. marca) mala narodeniny, členovia klubu jej telefonicky zapriali veľa zdravia, šťastia. Aj priateľky z klubu si pochvaľovali, ako im je dobre doma, akoby v bežné dni museli von z domu! Spolok, ktorého členovia majú zväčša 70 – 75 rokov, ba aj osemdesiatku majú niektorí na krku, má 35 členov, z toho 9 mužov. A títo chlapi veru pozdravili svoje kamarátky na Deň žien, presnejšie 10. marca. Neskutočne vyťažený spolok sa na oslave žien sveta a Tardoša zvlášť mohol tešiť speváckemu koncertu svojej mužskej zložky. Chlapi si natrénovali pieseň od skupiny The Rolling Stones Honky tonk women i recitovali verše. Úplne vážne. Tiež premietli kabaretné vystúpenie Gézu Hofiho. Len pre tardošských dôchodcov zaspievali zo záznamu Marta Záraiová a János Vámosi. Štrngli si pohárikom slivovice a marhuľovice, povečerali kuracie prsia so zemiakmi a kyslou prílohou. A nechýbali koláče, ani zákusky. Ako povedala pani Katka, ani nemal každý niečo doniesť, lebo by to nevládali zjesť. Oslava Dňa žien a oslava Dňa mužov na Iva (29. mája má meniny v Maďarsku Ivó, teda „pijan“), slúži tiež namiesto osláv menín a narodenín, lebo na jednej strane im spoločné oslavy chýbajú, na druhej však bola z nich kopa zvady, či urazenosti. „Neochutnal moje koláče, nedal si z mojej špeciality, dal si, akoby nikdy nejedol...“ Okrem toho ťažko bolo nájsť termín, lebo klub je vskutku vyťažená spoločenská organizácia. Všade pomáhajú, kde len treba. Veď len v marci upiekli pre školákov 360 šišiek. Aj deti miesili, vykrajovali, spoločne piekli. Šišky potom na školskej besiedke predávali, aby mali triedy peniažky. V ten večer prišlo aj divadlo Vertigo. Všetci sa tešili. A už si robili plány na 5. apríla, keď mali v pláne postaviť Vajcový strom, plný najkrajších kraslíc. S tanečníkmi Červeného mramoru si mali školáci zatancovať karičky, potom by si boli pochutili na mastnom chlebe, ktorý by zapíjali čajom. V máji mali členovia klubu, vlani vyznamenaného ocenením Spolu za Tardoš, piecť palacinky na Slovenskom týždni v škole, vzápätí mali dať do poriadku lavičky v dedine, ženy by brúsili, muži natierali, a v júni ich čakalo upratovanie Dedinského domu, veď sa celá obec mala chystať na Deň Slovákov v Maďarsku. Ešte sa snažili vtesnať do kalendára Deň mužov, ale teraz, nevedno ako bude. Možno sa im v auguste podarí ísť spolu na výlet smerom na Zirc, Veszprém a Zalaegerszeg, kde by si vychutnali kúpele, a putovali by ďalej do Kaposváru. Vlastne, na autobus minú členské. Keď idú vystupovať alebo spievať, robiť dobrý chýr dedine a v nej bývajúcim Slovákom, vtedy im autobus hradí obec. Starosta Béla Csabán vie, že s dôchodcami môže počítať. Aj slovenský volený zbor sa o dôchodcov vždy môže opierať. Preto ich aktivitu každý rok podporia. Na september už naplánovali rozlúčku s letom.

Ani tento rok sa Katarína Vízváriová Čapuchová nemusela zriecť chuti medvedieho cesnaku. Za tašku jej doniesla a zavesila na bránku podpredsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Veronika Árendášová. Pani Katka má rada chuť cesnaku, za čerstva, surový. Rada z neho robí aj polievku. Pečie tiež vynikajúce pagáče s medvedím cesnakom, také prekladané, pôvodný recept je na tvarohové, len vymenila tvaroh za medvedí cesnak.

Ako mi pani Katka na záver nášho rozhovoru sľúbila, o rok na ten medvedí cesnak zase pôjdeme spolu. Zase mi zaspievajú Tí tardošské vrchy aj na rázcestí v hore.

Erika Trenková

Foto: autorka

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.