Ďalšie zasadnutie Parlamentného výboru pre národnosti žijúce v Maďarsku sa konalo 12. novembra. Národnostní hovorcovia si vypočuli štátnu tajomníčku Ministerstva ľudských zdrojov zodpovednú za oblasť verejného vzdelávania Dr. Juditu Czunyiovú Bertalanovú.

Štátna tajomníčka vo svojom vstúpení reagovala na predošlé otázky výboru. Najnaliehavejší problém vznikol z toho, že viaceré učebnice neboli zaslané do niektorých národnostných škôl ešte ani začiatkom novembra - týka sa to napríklad aj slovenských škôl v Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši. Vec komplikuje aj to, že celoštátne národnostné samosprávy už koncom leta zaplatili za knihy, no súbeh na financovanie učebníc ešte stále nie je vypísaný. Štátna tajomníčka uistila členov výboru, že daný problém vyrieši čo najskôr a zistí, kto je za tento stav zodpovedný.

Ďalším kritickým bodom bola kvalita obsahu učebníc pre národnostné školy. Výbor navrhol, aby pri tvorbe študijných materiálov zostavovatelia požiadali o názor aj národnostných odborníkov. Czunyiová k tejto otázke dodala, že príprava týchto odborníkov už prebieha, medzi nimi je aj 25 národnostných pedagógov, z ktorých 10 pôsobí na úrovni materských škôl. Inštitúcia, ktorá je zodpovedná za rozvíjanie obsahu učebníc je OFI.

Hovorilo sa aj o znížení minimálneho počtu žiakov pri spustení národnostných tried a zavedení maturitného predmetu maďarský jazyk ako cudzí jazyk pre cudzincov študujúcich v Maďarsku.

Témou druhého rokovacieho bodu bol návrh štátneho rozpočtu na rok 2015. (O jeho prijatí rozhodne Maďarské Národné zhromaždenie 18-20. novembra na plenárnom zasadnutí, čiže po uzávierke tohto čísla - pozn. red.) Výška štátnej podpory národnostiam by podľa návrhu klesla, čo by viedlo k ťažkostiam v niektorých oblastiach. Členovia výboru diskutovali o tom, ktoré oblasti si vyžadujú vyššie finančné prostriedky. Väčšina sa zhodla v názore, že prioritu majú miestne a regionálne samosprávy. Na základe skúseností ani doteraz nemali k dispozícii dostatok financií na prevádzku, preto viaceré museli zaniknúť v uplynulých týždňoch. Rozhodli sa aj o tom, že je nevyhnutné rozvíjanie úradov fungujúcich pri celoštátnych národnostných samosprávach. Od roku 2008, kedy boli tieto inštitúcie zriadené, vzrástla ich úloha a práca, na čo nestačia súčasné aparáty, a paralelne s tým sa nezvýšila suma podpory. Dôležitým bodom je naďalej oddelenie finančného zdroja na rekonštruovanie národnostných budov. V mene národnostných hovorcov o týchto záležitostiach sa chystal hovoriť na plenárnom zasadnutí predseda výboru Ján Fuzik.

Na záver sa hovorilo o iniciatíve zmeny návrhu zákona o národnostných hovorcoch, ktorí momentálne ešte nemajú k dispozícii potrebné podkladové materiály a právnu pomoc. Slovinská hovorkyňa hovorila o tom, že na zasadnutí Parlamentného výboru pre kultúru sa nevenovalo problematike národnostným médiám fungujúcim na území Maďarska, ale národnostným médiám za hranicami o to viac – podľa nej by bolo nevyhnutné zlepšiť tento pomer.

(kan)

Foto: autorka