odpovedá Monika Szabová, nová členka Slovenskej samosprávy Peštianskej župy

- Na prvom tohtoročnom zasadnutí ste sa stali členkou Slovenskej samosprávy Peštianskej župy. Ako si predstavujete prácu v tomto zbore a ako dokážete zužitkovať doterajšie skúsenosti, ktoré ste získali počas dlhoročnej aktívnej činnosti na národnostnom poli?

- Vyrastala som v slovenskej rodine, chodila som do maďarskej základnej školy, ale už v tom čase (v 70. rokoch) moja mamička viedla rôzne slovenské kluby, jazykové večierky, aby v meste čím viac detí hovorilo po slovensky. Po skončení slovenského gymnázia v Budapešti som pokračovala na bratislavskej univerzite, potom na univerzite ELTE v Budapešti som absolvovala odbor slovenčina. Najprv ako odborná asistentka na národnostnej katedre Vysokej školy Jána Vitéza v Ostrihome som sa zapojila do prípravy slovenských učiteliek základných a materských škôl, kde som pracovala 17 rokov. V posledných rokoch sme mali veľké problémy, lebo sa nám neprihlásili študenti z našich slovenských obcí. Už aj vtedy bolo vidno, že slovenská komunita v Maďarsku bude zápasiť s obrovskými ťažkosťami v školskom systéme, lebo nebudeme mať slovenských pedagógov, ktorí by pokračovali vo výučbe slovenčiny v základných školách. Teraz nám hrozí pokles slovenčinárov. Dodnes pracujem ako učiteľka v slovenskej národnostnej dedinke v Senváclave, kde podľa Waldorfskej alternatívnej pedagogiky vyučujem slovenčinu 181 žiakov.

Už počas univerzitného štúdia som sa zapojila do činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku, ale len v roku 1999 som sa dostala bližšie k tejto našej najväčšej celoštátnej občianskej organizácii, kde som sa mohla hlbšie pozrieť do každodenného života slovenských kolektívov. Ako tajomníčku Zväzu ma najviac zaujímalo a aj zaujalo, ako, odkiaľ, akým spôsobom získať financie pre jednotlivé projekty. Vnikla som do „vedy a umenia“ písania súbehov, školila som sa v tomto smere a teda získala som aj patričné certifikáty na písanie konkurzov.

Pri posledných národnostných voľbách som sa stala členkou miestnej slovenskej samosprávy v Čobánke, kde sme začali intenzívne pracovať od konca minulého roka. Medzitým ma vyhľadali zo župnej samosprávy, že ako nasledujúca na listine sa dostanem aj do Slovenskej samosprávy Peštianskej župy. Bola som rada, lebo viem a cítim, že máme veľa úloh v rámci školského systému v tejto župe. Národnostné školy zohrávajú najdôležitejšiu úlohu rozvíjania slovenského jazyka, ale miestne organizácie, samosprávy taktiež musia dbať o to, aby slovenské slovo nezaniklo v našich dedinách.

O čo sa snažím? Doškoľovanie pedagógov musí byť na prvom mieste, aby sa učitelia dopracovali ku každodennému rozhovoru, aby získali nové metodické poznatky. Treba vytvoriť lepšiu informačnú sieť, v rámci ktorej sa deti a študujúca mládež dokážu zapojiť do župných a celoštátnych súťaží a iných akcií. Treba rozšíriť spoluprácu s občianskymi organizáciami, ako aj vysokými školami. Chcela by som pomôcť aj v doškoľovacom systéme vysokých škôl, keďže nám hrozí nedostatok slovenčinárov. Budem sa snažiť využiť svoje skúsenosti z písania rôznych súbehov, konkurzov, z ktorých mám už stovky podporených z rôznych domácich, zahraničných, vyšehradských a tiež EU fondov. Zachovanie tradícií, dedinské dni, rôzne oslavy v našich obciach sa veľmi dobre rozbehli, ale ešte stále máme takých ľudí, ktorých treba vyhľadať a zapojiť do národnostného diania. Buď len zo záujmu, buď kvôli tomu, aby sa rozšírilo povedomie slovenskej identity, aby spoznali svet, tradície svojich predkov. V každej župe by bolo dobré vytvoriť slovenské literárne večierky, lebo naši spisovatelia, básnici vedia nám osobne odovzdať svoje myšlienky v rôznych literárnych formách. Samozrejme, snažím sa aj o to, aby náš jazyk ďalej žil nielen medzi nami, ale aj vo väčšinovom národe, aby sme sa mohli na mieste, v župe, v celej krajine rozprávať po slovensky.

Foto: MSZ