Čabianska organizácia Slovákov usporiadala od 13. do 15. februára celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov slovenských národnostných organizácií v Maďarsku. Podujatie sa konalo v kultúrnom stredisku železničiarov. Do metropoly dolnozemských Slovákov prišli vedúci občianskych organizácií a národnostných samospráv z celej krajiny.

Program sa začal predpoludním spomienkovou slávnosťou usporiadanou pri príležitosti 67. výročia založenia Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Moderátorkou slávnosti bola členka Spolku ochranárov a okrášľovateľov mesta Békešská Čaba Helena Somogyiová. Po slávnostnom prejave predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej nasledovali koreferáty a spomienky dvoch čabianskych zakladajúcich členov zväzu Jána Chlebnického a Ondreja Hanóa.

Popoludní členka zastupiteľstva Békešskej ČabyHelena Čičeľová otvorila výstavu prác čabianskych výšivkárok zriadenú v prednej sále kultúrneho domu. Aj Výskumný ústav Slovákov pri CSSM pripravil výstavu zo svojich publikácií. Svoje produkty tu vystavoval aj Štefan Péli, majster vo výrobe čabianskych klobás, a tí šťastnejší ich mohli aj ochutnať.

Účastníkov porady pod názvom „Hodnota spolupráce v spoločnosti a priateľstiev“ pozdravil predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik vo svojej obľúbenej materskej reči, v slovenčine, ale vzhľadom na to, že na konferencii boli prítomní aj príslušníci ostatných národností, pokračoval v maďarčine, ktorá potom bola jazykom celej konferencie!

Na podujatie prišiel aj primátor mesta Békešská Čaba Péter Szarvas. Vo svojom pozdravnom prejave pozval prítomných na cestovanie v čase. Sprevádzal nás na ceste do doby sťahovania národov v Karpatskej kotline. Vládcovia tejto oblasti vždy vedeli, že viac národností spolu je silnejších, majú bohatšiu kultúru. Dobre to vedel pred tisíc rokmi aj Štefan I., kráľ Uhorska. O 700 rokov neskôr sa prisťahovali predkovia Čabänov na územie dnešného mesta. Prišli z viacerých lokalít severnej časti krajiny, priniesli so sebou rozličné kroje, hovorili rozličnými nárečiami. Ľud novej kolónie sa stal jednotnou spoločnosťou pod vedením ev. kňaza Samuela Tešedíka staršieho. Čabänia veľa pracovali a stali sa zámožnými gazdami. Túto bohatú kultúru neskôr opísal evanjelický kňaz, prvý výskumník miestnej histórie Ľudovít Haán. Békešská Čaba je dnes viacnárodnostnou lokalitou. Jej občania hovoria viacerými jazykmi, pracujú za svoje obľúbené mesto, žijú v pokoji. Ale v období globality je čoraz ťažšia úloha zachovať túto pestrosť. Primátor pokračoval básnickou otázkou maďarskej spisovateľky Erzsébet Schäfferovej: „Strom bez koreňa vyschne. Ako môže žiť človek, ktorý nemá korene?“ Péter Szarvas na záver dodal, že kým sa nájdu ľudia v meste, pre ktorých sú dôležité ich korene, nezahynie kultúra našich predkov. Primátor sľúbil, že vedenie mesta zabezpečí každej národnosti podmienky na zachovanie svojej kultúry a tradícií.

Prítomných pozdravil aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Zároveň sa poďakoval organizátorom, ktorí každý rok pripravujú toto veľkolepé národnostné stretnutie. Novozvoleným členom národnostných samospráv zaprial všetko dobré, veľa zdravia a silu do práce v nasledujúcich 5 rokoch.

Rad odborných prednášok začala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá je zároveň predsedníčka Únie celoštátnych národnostných samospráv v Maďarsku.

Svoju prednášku nazvala: „Ďalej, spolu“. Na otázku: „kam ďalej a s kým spolu,“ odpovedala, že Celoštátna slovenská samospráva pred 8 rokmi začala prácu dobrým smerom. Dnešná novozvolená samospráva pokračuje v stavbe organizačnej štruktúry. V práci pokračuje s poslancami oboch kandidačných listín. Ďalej hovorila podrobne o tom, aké problémy má riešiť zbor celoštátnej slovenskej samosprávy. Hovorila o inštitúciách pôsobiacich pri samospráve, o problémoch národnostného školstva ako aj o praktizovaní vierovyznania v slovenskom jazyku v národnostných oblastiach Maďarska. Dozvedeli sme sa, že Slováci v Békešskej župe sa môžu obrátiť so svojimi problémami na poslancov Františka Zelmana v Slovenskom Komlóši, Michala Lásika v Békešskej Čabe a Mateja Kešjára v Čabasabadi, okrem toho CSSM má aj externých poradcov v osobe predsedu Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondreja Kiszelya a Tibora Mótyána, ktorý je znalcom problematiky náboženského života.

Hovorilo sa aj o tom, že národnosti zvolili vlani svojich parlamentných zástupcov a štát zvýšil finančnú podporu národnostným samosprávam, súčasne však zrušil normatívnu podporu národnostných škôl. V dôsledku toho v školách, kde sa dovtedy vyučovala slovenčina ako cudzí jazyk, rad radom ju zrušili. Na riešenie tohto problému v niektorých lokalitách prevzala školu miestna slovenská samospráva, to sa však nedá všade uskutočniť. Odznel návrh, podľa ktorého ak je v niektorej lokalite málo žiakov, vyučovanie slovenčiny v rámci daného okresu by bolo treba riešiť zabezpečením mikrobusu, alebo putovného pedagóga. Problémy sú aj s doškoľovaním pedagógov. Na segedínskej univerzite už nie sú študenti, na Univerzite Petra Pázmaňa v Ostrihome už roky nie je dostatočný počet prihlásených, aby otvorili aprobáciu, a už iba v Sarvaši prebieha štúdium učiteliek materských škôl a učiteliek nižšieho stupňa aj v externej forme. Podľa názoru A. Hollerovej Račkovej sa treba snažiť o to, aby čím viac žiakov šlo študovať na Slovensko. Predsedníčka CSSM navrhuje zmeny aj v pôsobení spoločnosti Legatum s. r. o., ktorá sa doposiaľ zaoberala okrem spravovania nehnuteľností, odbornej pomoci oblastným domom aj financovaním Ľudových novín a vydávaním ďalších publikácií. Podľa jej názoru by bolo lepšie rozdeliť tieto činnosti do dvoch samostatných organizácií, spomedzi ktorých by sa jedna zaoberala vydavateľskou činnosťou a druhá kultúrou a verejnou osvetou. „V oblasti náboženstva sa snažíme zabezpečiť slovenské bohoslužby a slovensky hovoriacich duchovných. Novou oblasťou bude riešenie sociálnych pomerov. Do tohto tematického okruhu patrí myšlienka domu slovenských dôchodcov a zabezpečenie ubytovania slovenskej mládeže v slovenskom internáte.“

Medzi prednášateľmi boli predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajčoviczová, predseda Rumunskej samosprávy Békešskej Čaby Tivadar Juhász a predsedníčka poľskej samosprávy nášho mesta Malgorzata Leszková. Potom nasledovala diskusia, do ktorej sa zapojili. o. i. profesorka Estera M. Molnárováa zástupca odboru školstva Ministerstva národných zdrojov Štefan Kraslán. Vedúci Odboru národnostných vzťahov Ministerstva národných zdrojovAnton Paulikupozornil prítomných na to, že Fond národnej spolupráce (NEA) vypísal súbeh na podporu občianskych organizácií, a podporuje aj národnostné programy.

V rámci podujatia sa večer predstavilo v Ibsenovom dome peštianske slovenské divadlo Vertigo s hrou Dušana Širokého Keď dozrel čas.

(i. o.)

Foto: autorka, BGyH