odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti - Rákoškerestúru Rozália Papová Polereczká

- Vaša národnostná samospráva mala dlhé roky svoje miestnosti v obvodnej umeleckej hudobnej škole. Aká je situácia v súčasnosti vzhľadom na užívanie týchto miestností?

- Samospráva XVII. obvodu v roku 1996 poskytla pre národnosti, žijúce v obvode v budove dnešnej Hudobnej školy miestnosti do užívania. Tieto miestnosti sme spolu využívali s ostatnými národnostnými samosprávami. Mali sme jednu obrovskú miestnosť, ktorá pôvodne patrila nám, Slovákom, keďže, ako je známe, Kerestúr znovu osídlili Slováci a Nemci, nás je najviac. Tieto priestory boli optimálne, pretože sa tu mohli konať skúšky spevokolu, tanečnej skupiny a tu sme pravidelne usporadúvali aj naše podujatia. Túto našu veľkú miestnosť mali k dispozícii všetky ostatné národnostné samosprávy. Bola úplne separovaná od ostatných častí budovy Hudobnej školy, mohli sme sem prichádzať a mohli sme odtiaľto odchádzať, kedy sme chceli, hoci aj cez víkendy, alebo neskoro večer. Tu sme skladovali naše kroje a táto miestnosť bola tak zariadená, že sme vytvorili v nej galériu z fotografií pôvodných obyvateľov Kerestúru, z ktorých niektorí boli rodičia, resp. starí rodičia našich aktivistov, alebo členov našich súborov. Pritom sme tu vytvorili aj menší kútik miestneho národopisu, bolo tu niekoľko pôvodných kusov nábytku a bolo vystavených aj niekoľko kusov pôvodného kerestúrskeho kroju. Tým pádom sme teda mali aj citový vzťah k tejto miestnosti. Národnosti v obvode pritom mali okrem tejto veľkej sály aj menšie miestnosti v tejto inštitúcii. Bolo to osobitné krídlo budovy školy, s priečelím na hlavnú cestu a vchodom z Peštianskej cesty. Najdôležitejšie bolo, že všetky naše podujatia, od súťaží v prednese piesní cez Fašiangy až po Turíce sme mohli usporiadať v tejto našej miestnosti. Bola to nešťastná náhoda pred troma rokmi, keď sa založilo Klebelsbergovo centrum, a pre jeho obvodné oddelenie sa zdali najvýhodnejšie na fungovanie práve naše miestnosti. Takto sme sa mali z týchto miestností z jedného dňa na druhý vysťahovať. Počas predošlého vedenia našej slovenskej samosprávy boli rokovania, snažili sme sa o kompromis. Treba vedieť, že v XVII. obvode je nedostatok miestností, vhodných pre sídla organizácií a orgánov. Ponúkli nám osobitnú miestnosť veľkosti približne 10 štvorcových metrov, avšak v takejto miestnosti ani tanečná skupina, ktorá má 20 členov, a ženský spevácky zbor, ktorý má tiež vyše desať členov, nedokážu mať pravidelne skúšky. Aj my sme sa snažili o kompromis, pretože pracovať sa dá iba za pokojných podmienok, ale nenašlo sa pre nás výhodné riešenie. Našťastie so samotnou Umeleckou hudobnou školou máme dobré kontakty, jej vedenie nám vychádza v ústrety. Môžeme použiť bývalú šatňu baletných tanečníkov, je to miestnosť veľkosti maximálne 20 štvorcových metrov. Skúšať môžeme v tanečnej sále školy vtedy, keď podľa rozvrhu hodín je práve voľná, avšak skladovanie našich krojov tu nie je vyriešené. Možnosť skúšať v tejto miestnosti školy je v podstate prejavom dobrej vôle riaditeľky inštitúcie.

CsL

Foto: autor