Prvým októbrovým dňom 2015 vláda Slovenskej republiky vymenovala do funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varša, ktorý vystriedal vo vedení úradu Igora Furdíka.

„Rád by som ocenil prácu Igora Furdíka, ktorý počas svojho vedenia tento úrad stabilizoval a sprofesionalizoval,“ povedal na adresu odchádzajúceho predsedu úradu podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Zároveň okrem iných kľúčových aktivít ÚSŽZ pod vedením I. Furdíka ocenil a akcentoval najmä jeho vklad pri zavedení nových programov na prezentáciu krajanov na Slovensku, jeho systematickú podporu pre krajanské aktivity v krajinách pôsobenia zahraničných Slovákov a spoluprácu na medzinárodných výmenných programoch. V súvislosti s uvedením J. Varša do funkcie M. Lajčák o. i. povedal: „Od nového predsedu očakávam – ja, ale aj naša krajanská komunita – pokračovanie v nastolenom trende vzťahu s krajanmi s vysokým stupňom dôvery a profesionality.“ Podľa slov šéfa slovenskej diplomacie pred novým predsedom ÚSŽZ stojí náročná úloha dokončiť Koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom na roky 2016 – 2020 a s rovnakou kvalitou sa zhostiť prípravy novelizácie Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

J. Varšo sa vo svojej reakcii na požiadanie Ľudových novín vyjadril, že sa úprimne teší na spoluprácu so všetkými krajanmi, pričom ich ubezpečuje, že so svojimi spolupracovníkmi sa bude usilovať nadviazať na pozitívne výsledky, ktoré úrad v uplynulom období dosiahol. Zároveň podčiarkuje, že prioritným cieľom ÚSŽZ ostáva podpora národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a udržiavanie dobrých vzťahov s materskou krajinou.

„ÚSŽZ a jeho predseda môžu sľúbiť krajanom plnú morálnu podporu v aktivitách, ktoré budú smerovať k jednote a ucelenosti rozmanitej prezentácie slovenskosti v špecifických podmienkach jednotlivých krajín. Ide o posilňovanie národného povedomia podporou takých priorít, ktoré budú prediskutované, definované a legitimizované „reprezentatívnou platformu krajanov“. Ideálne by bolo, keby zemepisne i žánrovo zastupovala krajanské spolky a združenia a bola aktívnym tvorcom i nositeľom slovenskosti v príslušnej krajine i „autoritatívnym hovorcom“ vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu vrátane k úradu. Nepochybne by to prispelo aj k efektívnejšiemu prejavovaniu impulzov a návrhov z hľadiska potrieb a záujmov krajanov voči príslušným orgánom krajiny ich pôsobenia a tiež Slovenskej republike,“ načrtáva víziu pôsobenia ÚSŽZ vo vzťahu ku krajanom predseda Ján Varšo a dodáva: „Je to dôležité aj vo vzťahu k používaniu a využívaniu dotačného systému na podporu slovenskosti v zahraničí. Ten bude aj naďalej „delený“ podľa filozofie z klasickej slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského „O troch grošoch“. Jeden groš treba vrátiť predkom (udržiavanie slovenskosti), druhý použiť pre súčasníkov (prezentovanie slovenskosti) a tretí investovať do budúcnosti (rozvíjanie slovenskosti) v štyroch zákonom vymedzených oblastiach (kultúra, vzdelávanie s vedou a výskumom, informácie a média).“

Nový predseda ÚSŽZ J. Varšo poznamenáva, že si uvedomuje aj skutočnosť, že krajanská agenda nie je len o šľachetných národných ideáloch, ale v mnohých prípadoch bytostne zasahuje do súčasného života rodákov a krajanov, či sa to už týka rôznych štátoobčianskych otázok vo vzťahu k SR, oblasti kultúry, vzdelávania, informovania alebo médií. V komunikácii s orgánmi a inštitúciami krajanov a v spolupráci s kompetentnými orgánmi SR na rôznej úrovni sa úrad bude usilovať riešiť tieto praktické otázky v dimenziách ústavného a legislatívneho rámca SR vrátane európskeho práva. „Verím, že napriek rozmanitým názorovým a ideovým prúdom v rámci pôsobenia slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí, ktoré sú pre demokratickú spoločnosť samozrejmé a prirodzené, sa nám podarí nestratiť z dohľadu náš spoločný cieľ - solidaritu a pocit spolupatričnosti k národnému povedomiu a kultúrnej identite Slovákov žijúcich v zahraničí.“

Dlhoročný skúsený slovenský diplomat J. Varšo pri nastoľovaní tém i vzťahov ÚSŽZ s krajanmi vychádza z plodnej a užitočnej komunikácie so Slovákmi žijúcimi v zahraničí s tým, že mnohé aspekty a výzvy, ktoré z nej vzišli, bude môcť uplatniť v jeho novej funkcii: „Počas pôsobenia na slovenskom veľvyslanectve v Bruseli po založení Slovenskej republiky 1. januára 1993 som mal možnosť oboznamovať sa s radosťami a starosťami našich krajanov v Belgicku a Luxembursku v spontánnych kontaktoch na „spoločnej pôde“ nášho veľvyslanectva v Belgicku. Na stretnutiach som s najiniciatívnejšími nabádal k jednote pri prezentovaní národného povedomia a formovanie svornej jednoty na podporu práve zrodenej demokratickej Slovenskej republiky, ku ktorej sa hrdo hlásili. V tradícii stretnutí so slovenskými krajanmi som pokračoval aj na svojich ďalších diplomatických púťach v New Yorku, v Nikózii a hlavne v Belehrade. Stretnutia slúžili na tmelenie slovenskej komunity v týchto prostrediach a na výmenu názorov na prezentovanie národného povedomia a kultúrnej identity podľa predstáv krajanov a možnosti Slovenska. Tiež sa ukázalo, že medzi krajanmi existujú prirodzene rozdielne postoje v nadväznosti na obdobie opustenia rodnej zeme, ale aj úprimne mienené očakávania od svojej materskej krajiny. Celkom úprimne sa teším, že sa budem môcť s niektorými z vás stretnúť aj po rokoch a ešte viac ma poteší, keď semiačko slovenskosti, ktoré sme spolu zasievali, vyklíčilo, rastie a darí sa mu.“

Ján Varšo ako jeden zo svojich inšpiratívnych leitmotívov na poste predsedu ÚSŽZ myšlienkami i osobnými zážitkami harmonizuje s prostrediami, v ktorých Slováci ako národnostné menšiny požívajú úctu väčšinových národov ich domovských krajín: „Počas môjho diplomatického pôsobenia v Srbskej republike na začiatku druhej dekády tohto storočia som vo svojich príhovoroch k našim vojvodinským krajanom stále vyjadroval obdiv nad tým, že aj po takmer 300 rokoch od vysťahovania Slovákov na Dolnú zem hovoria ich potomkovia krásnou a mäkkou slovenčinou. Som presvedčený, že v Slovensku žičlivom prostredí spriateleného slovanského Srbska, ale aj v ďalších dolnozemských krajinách, do ktorých sa vysťahovali Slováci v 18. storočí, má na tom zásluhu hlavne rodina. Vďaka rodinám a pre rodiny sa formovali inštitúcie, ktoré sú nositeľmi udržiavania a rozvíjania slovenského jazyka, zvykov a tradícií v írečitej slovenskej podobe - cirkev, školy, Matica slovenská a jej rozmanité spolky, noviny, vydavateľstvá, médiá a iné.

Verím, že táto „slovenská rodina“ ostane naďalej žriedlom slovenskosti v cudzom svete, aby sa pre budúce generácie zachovala táto súčasť slovenského kultúrneho dedičstva na Dolnej zemi v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku.“

Na spoluprácu s krajanmi sa teší
a čitateľov Ľudových novín pozdravuje
Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Ján Varšo sa narodil 19. mája 1951 v Blažove. Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu skončil v Kežmarku a Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach. Po dvanásťročnom pôsobení (1975 – 1987) na Katedre medzinárodného práva a politiky tejto fakulty sa začína jeho diplomatická púť, najprv na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR v Prahe. Pred Srbskom ako diplomat pôsobil aj v Belgicku, Luxembursku a v Cyperskej republike, bol v Stálej misii SR pri EÚ, NATO a Západoeurópskej únii v Bruseli (1993 – 1994), tiež vedúcim Stálej misie SR pri OSN v New Yorku (1997 – 1998), riaditeľom Odboru pre OSN a medzinárodné organizácie systému OSN MZV SR (2007 – 2011). Ovláda francúzštinu, angličtinu a ruštinu. Je ženatý, s manželkou JUDr. Vierou Varšovou má dve dcéry: Natáliu (1978) a Alexandru (1980).

Foto: Hlas ľudu