Z národnostno-politických perličiek ● „Štatistický Slovák“?!

Podľa agentúry MTI maďarský politológ na Slovensku Kálmán Petőcz, spolupracovník Fórum inštitútu pre výskum menšín tvrdí, že „na južnom Slovensku

v obciach so zmiešaným obyvateľstvom časť tých obyvateľov, ktorí sa hlásia

za Slovákov, sú len štatistickí Slováci, keďže sa viažu aj na Maďarov“.

Je to veľmi zaujímavý a svojrázny názor K. Petőcza. Podľa tohto názoru ak na Slovensku v týchto dedinách má niekto otca Slováka a matku Maďarku, tak je Maďar. Alebo ak má otca Maďara a matku Slovenku, tak je tiež Maďar. Dokonca v tomto druhom prípade spravidla má aj priezvisko maďarské! Ale ak ten „niekto“ povie, že je Slovák, skutočne možno o ňom tvrdiť, že je len „štatistický Slovák“?!

Mám dojem, že pán Petőcz zo vzdoru používa výraz „štatistický Slovák“ preto, lebo Slováci používajú výraz „štatistický Maďar“. Chce sa im takto „odplatiť“. Avšak neadekvátne, lebo Slováci nazývajú štatistickými Maďarmi tých Slovákov, ktorí mali oboch rodičov Slovákov, čiže boli írečití Slováci, iba pri sčítaní ich (veľmi nesprávne!) zapísali ako Maďarov. Napr. v slovenskej obci Pišpek (Püspökhatvan) v roku 1930, keď sa tam ešte bežne hovorilo po slovensky, podľa úradnej štatistiky boli všetci Maďari! Čiže veľa tu žijúcich Slovákov zaregistrovali ako Maďarov. Boli to skutočne iba štatistickí Maďari. To je však navidomoči iná kategória. Kým zo slovenskej strany je tento názov opodstatnený, zo strany pána Petőcza takúto opodstatnenosť nemá.

Existuje tu aj akýsi pocit nadradenosti a podradenosti. Bol som svedkom prípadu, keď v istej južno-slovenskej dedine sa jedna teta takto vyjadrila: „Viete, u nás je to tak, že ak sa do slovenskej rodiny prižení jeden Maďar, potom už všetci musia hovoriť po maďarsky.“ Je to jav na jednej strane neopodstatnenej panovačnosti, na druhej strane neopodstatnenej servilnosti, oba korenia hlboko v histórii a napodiv sveta stále tu ešte pretrvávajú. Túto skutočnosť ani pán Petőcz nemôže poprieť. Nie je zriedkavý napr. jav, keď na Slovensku jeden z rodičov je Maďar a preto je totálne maďarská celá rodina. Do očí bijúce je to v prípade maďarskej matky a slovenského otca, lebo z toho často vznikajú maďarské deti s írečitým slovenským priezviskom (napr. Hrubík, Baštrnák, Hunčík, Malina, Ďurovský, Dunajský, Jačmeník, Kolovrátnik, Dolník, Horňák - sú Maďari, i keď sa narodili na Slovensku a po otcovej vetve majú nielen meno, ale aj korene slovenské). Neviem, či by pán Petőcz neprotestoval, keby ich voľakto podľa jeho ponímania nazval „štatistickými Maďarmi“. Ak by protestoval, chytil by sa do vlastného klepca.

Na záver už len jedna poznámka. V kruhu Maďarov je rozšírené tvrdenie, že Maďar je ten, kto sa za Maďara hlási. Viem, že je to absurdum, lebo to legitimuje klamstvo, umožňuje uznávať za Maďara aj írečitého Slováka, Srba, Nemca..., dáva široký priestor asimilácii a legitimuje ju. Ale ak už niekto tvrdí, že Maďar je ten, kto sa za Maďara hlási, potom musí uznať aj ďalšie absurdum, že aj Slovák je ten, kto sa za Slováka hlási!

Summa summarum, ak na Slovensku človek pochádzajúci zo zmiešanej, slovensko-maďarskej rodiny o sebe tvrdí, že je Slovák, nikto (teda ani pán Petőcz) nemôže tvrdiť, že je to len štatistický Slovák. Ak niekto o niekom tvrdí, že je Maďar, aj keď má hneď oboch rodičov Slovákov, ale on sám sa za Maďara hlási, potom nemôže uprieť právo hlásiť sa za Slováka tomu, kto má jedného z rodičov Slováka. Ak to predsa robí, môže byť právom upodozrievaný prinajmenej z huncútstva.