Ako na tlačovej besede povedal predseda MS Jozef Markuš, Rok J. C. Hronského je atypický, pretože potrvá dva kalendárne roky pre dve päťdesiate výročia. Tento rok je to založenie Zahraničnej Matice slovenskej (ZMS), na ktorej čele stál J. C. Hronský a budúci rok je to päťdesiate výročie Hronského smrti. „Hronský nie je niekým, kto patrí do minulosti,” vyhlásil J. Markuš.

Slávnosti sa začali 4. augusta slávnostným zasadnutím Výboru MS, seminárom o oživotvorení MS a vyhlásením Roku J. C. Hronského. Dejateľov si uctili položením kvetov na Národnom cintoríne a mesto Martin odovzdalo MS Dom J. C. Hronského, v ktorom je stála expozícia o ňom, o ZMS aj o Hronského nástupcovi na čele inštitúcie Stanislavovi Mečiarovi.

5. augusta rokovala Rada Slovákov žijúcich v zahraničí, jej členovia podľa správcu MS Jána Eštoka prebrali o. i. „praktické veci a spoluprácu ZMS a zahraničných Slovákov”. Priestor dostali aj mladí slovenskí umelci z Vysokej školy výtvarných umení, ktorí sa predstavili na výstave Súčasné umenie áno, či nie? 8. augusta vystúpia slovenské folklórne súbory, na matičnom jarmoku sa budú prezentovať tradičné remeslá. V rámci programu vystúpia SĽUK, Zuzana Smatanová, Kmeťoband a Peter Nagy so skupinou Indigo.

Jozef Cíger Hronský bol slovenský redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež, tajomník neskôr správca MS. Narodil sa vo Zvolene 23. februára 1896 a zomrel 13. júla 1960 v argentínskom Lujáne. Vyštudoval maďarský kráľovský štátny učiteľský ústav v Leviciach. Keď učil v Krupine, spolupracoval pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase spoluzaložil a redigoval edíciu Mládež. V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala. Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy. Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia v Martine. V roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať najskôr do Rakúska a odtiaľ do Talianska a Argentíny. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. V roku 1959 založil Zahraničnú Maticu slovenskú. Po páde komunizmu ho občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovali. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.

(t-s-l)