V Maďarsku platí jazykový zákon, ktorý reguluje oblasť obchodnej a hospodárskej sféry, od roku 2002. Používanie jazyka národnostných menšín nie je zákonom obmedzované, obmedzuje ho ale asimilácia menšín, povedal pre TASR predseda CSS Ján Fuzik.

Jazykový zákon v Maďarsku podľa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) reguluje používanie jazyka v hospodárskej a obchodnej sfére, najmä v oblasti reklamy, pútačov obchodov a firiem a nariaďuje vydávať návody na používanie výrobkov v maďarčine. Pre národnostné a etnické menšiny platí výnimka - v mestách a obciach, kde fungujú menšinové samosprávy, sa môže napríklad firemná tabuľa uviesť iba v jazyku menšiny. Podľa Fuzika platný menšinový zákon a rôzne predpisy umožňujú používanie materinského jazyka v širokom spektre oblastí. „Nás obmedzuje asimilácia, ďalej skutočnosť, že napríklad v administratíve sme prakticky nikdy nepoužívali náš materinský jazyk. Darmo by nás k tomu aj viedli, viackrát nás vyzvali aj poslanci európskych fór, ktorí monitorovali uplatnenie a plnenie rôznych medzinárodných dohovorov, aby sme vyznačili regióny, kde by sa napríklad štátna administratíva mohla uskutočniť v slovenskom jazyku,” konštatoval Fuzik. V tejto súvislosti bola navrhnutá napríklad aj obec Mlynky (Pilisszentkereszt), kde je najvyšší pomer obyvateľstva hlásiaceho sa k slovenskej národnosti, dodal predseda CSS. „Zistili sme, že jednoducho nie sú dotazníky, pochopiteľne nie sú ani odborníci a vôbec nemáme v tomto skúsenosti. Často máme problém úradné dotazníky vyplniť aj v zaužívanom maďarskom jazyku. V podstate toto je ten problém, čo nás obmedzuje. Popritom si myslím, že to, že nemáme takýchto odborníkov v mnohých oblastiach, zapríčinili už dávnejšie predpisy,” zdôraznil Fuzik. Často sa podľa predsedu CSS spomína nariadenie ministerstva školstva z roku 1961, ktorým zrušili jednojazyčné vyučovanie v šiestich slovenských školách, kde mohli takýchto odborníkov vychovávať a pripraviť na vysokoškolské štúdiá. „Myslím si, že najväčší problém je jazyková situácia - teda výmena jazyka, takmer úplná strata materinského jazyka, do ktorej sme sa dostali. U nás ide o revitalizáciu, síce sa snažíme, v podstate obmedzenia nie sú, nás obmedzuje naša situácia,” uzavrel Ján Fuzik.

(tasr)