Mnohí z nás nepriazeň nízkej teploty prvých februárových zimných dní brali s nevľúdnosťou. Bolo treba riešiť zlé tesnenia na oknách a dverách nielen v zachovalejších budovách takých verejných inštitúcií akou je i novomestská slovenská základná škola a internát, ale aj v rodinných domoch a čakárňach pre cestujúcich.

Teploty pod bodom mrazu niektorí zriaďovatelia riešili až radikálnym zatvorením škôl a škôlok. Málokto však našiel takú odvahu, akou disponuje telocvikár spomínanej školy Csaba Móré, ktorý po niekoľkých dňoch tuhých mrazov vyšiel s nápadom zobrať deti korčuľovať sa na mŕtve rameno neďalekého Bodrogu. Po rýchlej a šikovnej organizácii sa žiaci slovenskej školy až trikrát vybrali s nadšením (a, samozrejme, korčuľami) na netradičnú popoludňajšiu voľnočasovú aktivitu. Pridali sa aj niektorí aktívni rodičia a pani riaditeľka, aby telocvikárovi pomohli s obúvaním detí, ich dozorom a hlavne s odhŕňaním snehu z ľadovej plochy. Žiaci, vo väčšine z nižšieho stupňa, sa učili naozaj rýchlo. Aj tí, ktorí stáli na korčuliach prvýkrát, mali ľad pod nohami pevný po niekoľkých desiatkach minút. Zoznamovali sa nielen s umením krasokorčuľovania, ale aj zimnou prírodou a štruktúrou ľadu. Na hrádzi rybníka, ktorým je toto mŕtve rameno rieky, zbierali obrovské mušle a v priehľadných častiach ľadu sa snažili uhádnuť jeho hĺbku. Naučili sa, že praskliny, ktoré ich pozornosti tiež neušli, sú výsledkom neustáleho rozpínania objemu ľadu a s tým súvisiacim napätím medzi časticami. Dozvedeli sa aj to, že rybky takéto mrazy prežívajú na dne rieky pri optimálnej teplote. Malí zvedavci boli i svedkami vŕtania otvoru do ľadu, miestny rybár nedokázal odolať svojej vášni ani v mrazoch. No a keď sa deti unavili, ľahli si na ľad a využili nízky koeficient trenia ľadu vďaka jeho hladkému povrchu, t. j. jednoducho sa po ňom ťahali ako vláčik.

Po „natankovaní” teplým čajom, ktorý si žiaci od pani riaditeľky museli pýtať pekne po slovensky, sa opäť bezstarostne venovali stavaniu objektov zo snehu a bezstarostnému korčuľovaniu. Navštívil nás dokonca i miestny psík menom Danka. Nikto si neuvedomoval, že teplomer ukazoval mínus 8 stupňov. Myslím si, že aj napriek nepriazni počasia niečo pozitívne sa vďaka nadšeniu detí podarilo z tohoročnej zimy vyprodukovať. Bol ním príjemne strávený čas, nové poznatky o prírode priamo v jej lone a pobyt detí na zdravom vzduchu. Veď taký ho ešte tu v severovýchodných končinách krajiny našťastie máme!

(jk)