Oľga Pauliková Sinčoková je od roku 2010 riaditeľkou internátu Slovenskej základnej školy, materskej školy a gymnázia v Budapešti. Redakcia Ľudových novín sa v rozhovore s jeho riaditeľkou zaujímala o súčasný stav v internáte.

- Ako sa vás dotkne nový školský zákon?

- Nedávno sa malo uskutočniť rokovanie, na ktorom nás mal prevádzkovateľ informovať o novinkách, k čomu však nedošlo, lebo podrobnosti o konkrétnych zmenách ešte nie sú známe. Počas letných prázdnin budeme podrobnejšie informovaní.

- Akú kapacitu má váš internát a nakoľko je využitý?

- V internáte môžeme ubytovať 160 študentov, z čoho máme momentálne 120. To znamená, že internát je využitý na osemdesiat percent. Aby bol využitý na sto percent, musia sedieť kritériá nielen pohlavia, ale aj veku. U nás bývajú žiaci na troch poschodiach. Na prvom sú umiestnení žiaci slovenskej základnej školy a dievčatá z gymnázia, na druhom chlapci slovenského gymnázia a rôznych stredných škôl a na treťom dievčatá, ktoré chodia do iných inštitúcií a dve vysokoškoláčky. V minulom roku sme mali totiž na to možnosť, aby sme prijali aj vysokoškolákov. Samozrejme, túto možnosť sme ponúkali aj našim bývalým študentom, z ktorých len Dóra Kolozsváriová využila túto príležitosť. Ostatní nás našli cez internet, alebo o nás počuli od svojich známych. Stravu majú naši základoškoláci päťkrát a gymnazisti trikrát denne, za čo platia mesačne približne šestnásťtisíc forintov. Za ubytovanie sa u nás neplatí. Externí študenti dostávajú len ubytovanie, za čo majú platiť mesačne približne dvadsaťtisíc forintov. V prípade, ak potrebujú aj stravu, musia to vyplatiť navyše.

- Koľkí tu pracujú?

- V internáte sú štyri skupiny. Ich vedúcimi sú Marcela Šomodiová, Eva Vámošová Telekešová, Rozália Néveriová a Tünde Šimonová. Službu vykonajú Miroslava Kovácsová a Marta Tuléziová Ondrejová. Nočnú službu majú L. Borkaová a Jószef Szilágyi.

- Akými izbami disponujete?

- Žiaci a študenti sú u nás ubytovaní v trojposteľových izbách. Na prvom poschodí je trinásť, na druhom osemnásť a na treťom je dvadsať izieb. Na jednej chodbe sú dve kúpeľne, v ktorých sú sprchy a toalety.

- Aké programy máte pre vašich žiakov?

- Keďže v internáte bývajú žiaci rôzneho veku, je veľmi ťažké im organizovať niečo spoločné. Mávame vianočný, alebo veľkonočný trh, Mikuláš k nám tiež zavíta, atď. Veľký záujem je o šport, takže každý večer si môžu deti zacvičiť pod vedením pedagóga. Pre menších sú to hodinové zamestnania od siedmej do ôsmej, pre starších do pol deviatej. Väčšinou sú to hodiny gymnastiky, volejbalu, alebo futbalu v telocvični školy. Na prvom poschodí je aj dobre vybavená posilňovňa, ktorú môžu žiaci využívať dvakrát do týždňa. Využívame aj možnosť pozerať filmy na DVD. Okrem toho pravidelne chodievame na podujatia Slovenského inštitútu a občas aj do kina či do divadla. Záujemcov je veľa, ale finančné možnosti žiakov sú obmedzené.

- Využívate vaše priestory aj cez víkendy a letné prázdniny?

- Väčšina našich žiakov odchádza cez víkendy domov. Samozrejme, je možnosť, aby tu zostali koncom týždňa, veď nám to predpisuje zákon, ale máloktorí to využívajú. V letných mesiacoch k nám prichádzajú triedy na výlety napr. z Békešskej Čaby, alebo aj z iných osád a miest. Záujem o ubytovanie majú aj iné skupiny, ktoré prichádzajú do hlavného mesta na nejakú konferenciu, športovú súťaž, alebo stretnutie. Kuchyňa je žiaľ, počas letných prázdnin z hygienických dôvodov zatvorená, ale stravovanie sa dá vyriešiť aj iným spôsobom.

- Aké sú možnosti využitia?

- Ideálne by bolo, keby internát zaplnili naše deti, ktoré chodia do slovenskej základnej školy a do gymnázia. Keď som tu začala pracovať pred desiatimi rokmi, ako vychovávateľka, pomer bol taký, že externých študentov bolo veľmi málo a izby boli plné našich detí. Už dlhé roky je to naopak. Zo 120 detí je desať zo slovenskej základnej školy a sedemnásť z gymnázia. Žiaľ, je veľmi smutné, že niektorí externí študenti pochádzajú zo slovenských osád a nie sú žiakmi našej školy. Šikovnejší, ktorí mali dobré základy zo slovenčiny, ako napríklad veňarecké deti, získali za štyri roky buď stredný, alebo vyšší stupeň štátnej jazykovej skúšky.

- Sú deti v internáte súdržné?

- Minulý rok skončila jedna „skupina“ pre ktorú nebolo dôležité, do ktorej školy chodia. Sú roky, keď si žiaci nevytvoria dobrý kolektív, alebo im časový rozvrh neumožní, aby sa skamarátili. Samozrejme, vznikajú tu aj priateľstvá na celý život, ale aj prvé a veľké lásky. Niekedy sa stáva, že žijú študenti vedľa seba šesť rokov a sa nepoznajú.

- Zmenil sa charakter detí za posledných desať rokov?

- Čo sa týka správania sa, už sme sa naučili ako na nich, rozumieme, o čo im ide. Ja mám toto obdobie veľmi rada. Ich úlohou je, aby sa pokúsili prejaviť svoju šikovnosť a našou, ich skoordinovať. Základné, na ich vek charakteristické „problémy“ sú rovnaké ako pred desiatimi rokmi, ale finančnú krízu sme pocítili aj tu. Žiaľ, rodičia sa veľmi zmenili...Potrebovali by sme psychológa, ale naša finančná situácia to momentálne neumožňuje. Deťom sa venujeme pri domácich úlohách, a nahrádzame im aj rodičov. To neznamená, že máme medzi sebou blízky vzťah, sme ich vychovávateľmi, ktorí sa snažia vo všetkom im pomôcť.

- Aké je vaše želanie?

- Minulý rok sme na treťom poschodí vymenili nábytok vo všetkých izbách a menšie deti dostali vyťahovacie postele. A s tým súvisí aj moje želanie. Chcela by som mať toľko peňazí, aby sme mohli obnoviť všetky izby a zmodernizovať celú budovu. Snívam ešte aj o tom, že náš internát naplnia slovenské deti z Maďarska.

Andrea Szabová Mataiszová