Volám sa Filip Ónodi a chodím do prvého ročníka slovenského gymnázia v Budapešti. Odkedy som sa naučil čítať, mám rád všetko, čo je spojené s literatúrou. Neobmedzujem sa len na knihy, ale rád si prelistujem aj noviny.

Pamätám si, keď som ešte nepoznal písmenká, mama mi čítavala detské obrázkové časopisy. Neskôr som už sám čítal dennú tlač a to hneď po tom, ako ju otec prečítanú položil na stôl. Keď som sa dozvedel o súťaži výskumného ústavu, v ktorej treba predstaviť niektorú stránku spoločenského života Slovákov v Maďarsku, hneď som si pomyslel na Ľudové noviny. O tomto týždenníku som sa prvýkrát dozvedel od mamy, ktorá si ho predpláca. Keď som začal pátrať, zistil som, že redakcia sa nachádza neďaleko gymnázia a dve redaktorky dokonca chodia každý deň do našej budovy pre svoje deti. Viac mi nebolo treba a hneď som sa dal do plánovania svojho referátu.

Predtým, ako vám porozprávam o Ľudových novinách, rád by som spomenul podľa mňa dôležitú osobnosť z histórie kníhtlače. Bol to Nemec Johannes Gutenberg (1398-1468). Tento kovorytec a vynálezca prišiel s myšlienkou tlačiť knihy tak, že stranu zložil z jednotlivých znakov-písmen, ktoré sa dali meniť a teda znova sa mohli použiť. Tento vynález podstatne zlacnil a urýchlil tlačenie kníh. Samozrejme, tlačiarenská technika sa stále vyvíja a zdokonaľuje. Prvé knihy a aj prvé noviny boli písané rukou a tým pádom neboli dostupné širokej verejnosti a teda neplnili svoj najdôležitejší účel, podávať informácie mnohým ľuďom.

Prvá tlačená informácia sa podobala skôr na letáky ako na dnešné noviny. Môžeme konštatovať, že noviny sú hmotnostne ľahká publikácia (presnejšie periodikum) na papieri nazývanom „novinový papier“. Môžu obsahovať všeobecné alebo špeciálne témy a informácie a môžu byť publikované denne, týždenne, dvojtýždenne, mesačne, dvojmesačne, štvrťročne atď. Ešte stále sú pre ľudí dôležitým prostriedkom pre získavanie informácií. Teraz, v XXI. storočí, keď všetci už počuli slovo internet a mnohí aj vedia, ako sa používa, každé s dobou kráčajúce noviny majú svoju stránku, svoje miesto v tejto svetovej sieti a mohlo by sa zdať, že papierová forma zmizne, ale viem, že to tak nie je. Všetci majú radi šušťanie novinového papiera a pri počutí tohto typického zvuku otáčajú hlavu, kto v čom listuje. Pred prvou hodinou, či cestou do školy si aj my radi prečítame čerstvé správy. Ja určite.

Ale neodbiehajme tak dopredu. Budem pokračovať v svojej téme, v rozprávaní o novinách slovenskej národnosti v Maďarsku, ktoré začali vychádzať v roku 1945 ako týždenník Sloboda, ktorý vydával Antifašistický front Slovanov v Maďarsku. Vychádzal tradične raz týždenne a len „...počas náborovej kampane na presídlenie Slovákov na Slovensko (v roku 1947)“ vychádzal dvakrát týždenne.

14. januára 1949 začal vychádzať týždenník Naša sloboda. Dalo by sa povedať, že práve tento týždenník bol predchodcom dnešných Ľudových novín, ktoré začal vydávať v roku 1957 Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. Popri politických článkoch venoval pozornosť aj slovenskej kultúre a literatúre.

V roku 1999, keď bol šéfredaktorom Zoltán Barkányi, v živote Ľudových novín nastala veľká zmena. Ako napísal on sám v Našom kalendári 2007: „Splnil sa náš dávny sen.“ Tento sen, či zmena znamenala, že zodpovednosť za vydávanie týždenníka prešla od Zväzu Slovákov v Maďarsku na Celoštátnu slovenskú samosprávu (CSS). Týmto krokom sa zabezpečilo plynulejšie financovanie Ľudových novín. Prvá a posledná strana je odvtedy farebná, čo sa dá veľmi dobre využiť pre spestrenie podávanej informácie špeciálnymi fotografiami zo života a z rôznych podujatí slovenskej menšiny v Maďarsku.

Zo strany na stranu

Pomocným orgánom novín je Redakčná rada, ktorá riadi činnosť novín, prerokúva koncepciu časopisu a obsah jednotlivých čísiel. Redakčnú radu Ľudových novín tvoria: Ildika Makaiová, Gregor Martin Papuček, Gregor Papuček, Ivan Drábek, Matej Šipický.

Ľudové noviny vychádzajú na dvanástich stranách:

1. strana: Titulná stránka (s farebnými fotografiami)

2. strana: Politika

3. strana: Kultúra

4. strana: Z našich obcí

5. strana: Portrét

6. strana: Príloha pre deti a mládež... Okienko

7. strana: Pre väčších školákov

8. strana: Pre najmenších

9. strana: Náboženstvo / Žena a spoločnosť

10. strana: Literatúra

11. strana: Na voľné chvíle (každý tretí týždeň s krížovkou)

12. strana: Mozaika ... Z podujatí Slovákov v Maďarsku (s farebnými fotografiami)

Prvá strana je titulná strana s najdôležitejšími článkami a obsahom. Je plná farebných fotografií, ktoré upútajú pozornosť čitateľa.

Druhá strana prináša aktuálne informácie o politickej situácii v Maďarsku, oboznamuje nás s politickými rozhodnutiami, ktoré prijíma maďarský parlament či maďarská vláda. Samozrejme, informuje čitateľov aj o politickej situácii na Slovensku a vo svete.

Tretia strana je venovaná kultúre. Je to obľúbená tematika mojej mamy. Nachádzajú sa tu články a rozhovory z podujatí organizovaných Slovákmi žijúcich v Maďarsku, či sú to už plesy, festivaly, koncerty alebo aj rôzne súťaže. Môžeme sa tu dočítať o kultúrnych spolkoch ako je napríklad divadlo Vertigo, alebo početné spevácke zbory či folklórne súbory, ktoré aktívne zachovávajú a propagujú naše tradície. Je zaujímavé dočítať sa o úspechoch, ktoré dosiahli.

V rubrike „Z našich obcí“ sú uverejňované najnovšie informácie a udalosti zo slovenských obcí v Maďarsku. Zachytený je ich každodenný život, ich starosti, ale aj radosti, ako riešia svoje problémy, ale aj ako oddychujú a oslavujú na rôznych kultúrnych akciách vo svojej obci.

Na strane piatej sú uverejňované portréty predstaviteľov slovenskej národnosti v Maďarsku, na ktorých sme hrdí a z ktorých si môžeme brať príklad. Najčastejšie sú to osoby, ktoré nejakým spôsobom vynikli v kultúrnom či spoločenskom živote našej národnosti.

Na šiestej strane je „Okienko“. Keď otváram tento týždenník, ako prvú si nalistujem túto rubriku. Pre mňa je najzaujímavejšia, lebo tu sa dozvedám o živote mladých ľudí ako som aj ja, o ich problémoch a o ich úspechoch. Je to pre mňa inšpirujúce, keď vidím iných žiakov, ktorí už dosiahli také výsledky, na ktoré môžu byť hrdí aj ich rodičia a učitelia.

Moju pozornosť zaujme aj siedma strana, ktorá je určená pre väčších školákov. Tu sa nachádzajú novinky, ktoré sú veľmi zaujímavé nielen pre mňa. Píše sa tu o dobrej hudbe, elektronike a počítačových technológiách, o našich obľúbených hercoch a spevákoch. Rád si to prečíta každý stredoškolák. Dolu na tejto strane býva aj horoskop, ktorý nám väčšinou zlepší náladu.

Na strane osem je rubrika „Pre najmenších“. Tu sú rozprávky pre najmenšie deti, ktorým ich, ako mne kedysi, čítajú asi ich rodičia. Redaktori týmto naznačujú, aká je dôležitá pre vývoj detí a ich predstavivosti rozprávka, či už ľudová alebo umelá a ponúkajú svoju verziu peknej rozprávky. Práve preto tomuto venujú skoro celú stranu. V spodnej časti môžeme nájsť rôzne úlohy pre maličkých.

Na deviatej strane sa striedajú rubriky „Náboženstvo“ a „Žena a spoločnosť“. Tu sa spomínajú rôzne slovenské náboženské podujatia, cirkevné sviatky, dočítame sa tu o duchovnom živote Slovákov v Maďarsku, ale i o živote svätých, cituje sa tu Biblia. Rubrika „Žena a spoločnosť“ prináša rozhovory so zaujímavými ženami, predstaviteľkami našej národnosti. Ponúka rady pri výchove detí, zdravej životospráve, či recepty na varenie.

Desiata strana sa venuje literatúre a prináša diela slovenských literátov žijúcich v Maďarsku, ale i v zahraničí. Predstavuje ich profily, prezentuje ich diela. Keď má niekto chuť na dobrú básničku či poviedku, je na správnom mieste.

Na predposlednej strane týždenníka Ľudové noviny, čiže na jedenástej strane, sa nachádza rubrika „Na voľné chvíle“. Dá sa tu zabaviť na vtipoch či preštudovať si program slovenskej televízie. Túto informáciu dopĺňajú pranostiky, porekadlá, niekedy je tu jazyková poradňa či krížovky a veľa iných zaujímavostí, ktoré čitateľa pobavia, ale aj poučia.

Na poslednej strane, ktorá je farebná a veľmi pestrá, je vždy veľa fotografií z kultúrnych, športových, či školských akcií. Nemá tematické zameranie a aj preto sa volá „Mozaika“. Veľmi rád ju obdivujem a aj keď som už všetko prečítal, sem sa vždy vraciam.

Práca novinárov

Prvým krokom novinára je zozbieranie potrebných a zaujímavých informácií. Členovia redakcie Ľudových novín majú každý týždeň poradu, na ktorej sa dohodnú, ktorá novinárka kam pôjde, či na základe pozvania, alebo podľa vlastného výberu. Nie vždy sa podarí reportérkam ísť na všetky podujatia a akcie, na ktoré dostanú pozvánky. V takých prípadoch im vypomôžu dopisovatelia, ktorí napíšu článok alebo zozbierajú potrebné informácie a novinárky na ich základe napíšu článok v redakcii. Keď sú články hotové, odovzdajú ich jazykovej redaktorke. O ich obsahovú, gramatickú a štylistickú správnosť sa stará pani Vlasta Zsákaiová Držíková, absolventka Strednej všeobecnovzdelávacej školy na Myjave a fakulty žurnalistiky v Petrohrade. Opravené články sa dostanú k technickému redaktorovi.

Ľudové noviny majú dve novinárky. Sú to Eva Patayová Fábiánová a Andrea Szabová Mataiszová. Vymenili sme si s nimi úlohy, ja som sa ich pýtal a ony mi odpovedali. Dozvedel som sa, že pani Patayová Fábiánová maturovala na Slovenskom gymnáziu v Budapešti. Žurnalistiku študovala v Bratislave. Okrem športu píše články do každej rubriky. Najčastejšie ale píše reportáže a portréty. Je aj poetkou. Píše krásne básne.

Pani Andrea Szabová Mataiszová je rodáčka zo Slovenského Komlóša, kde chodila do slovensko-maďarskej dvojjazyčnej základnej školy. Nasledovali vynikajúce roky na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Žurnalistiku študovala taktiež v Bratislave. Píše materiály rôzneho žánru. Medzi jej najobľúbenejšie patria reportáže. Je to asi preto, lebo je vraj od malička zvedavá a vždy ju zaujímal život ľudí.

„Mŕtve“ a „živé“ strany

Strany, samozrejme, nemôžu byť živé alebo mŕtve, ale v novinárstve je to odborný výraz. Živé strany sú tie, na ktorých sú články s aktuálnymi, teda živými informáciami. Toto môžu byť reportáže z rôznych podujatí alebo rozhovory. Mŕtve strany sú tie, ktoré nepotrebujú ako podklad rozhovor alebo chodenie po celom Maďarsku. Vysvetlil mi to Zlatko Papuček, technický redaktor. On tiež maturoval na Slovenskom gymnáziu v Budapešti a tiež študoval žurnalistiku v Bratislave. Jeho diplomová práca sa týkala práve Ľudových novín netušiac, že raz bude ich pracovníkom. Vo voľnom čase hrá na gitaru a kreslí karikatúry, ktoré boli už viackrát publikované v rôznych slovenských periodikách. Píše básne, ktoré vydal v spoločnej knihe so svojim otcom, básnikom Gregorom Papučkom. Bol som v redakcii a videl som ako prebieha práca technického redaktora. Vytvára takzvané zrkadlá, ktoré sú vlastne scenáre, ako majú byť usporiadané články a fotografie na jednotlivých stranách. Tieto scenáre, články a fotografie uložené na USB kľúči odnesie do tlačiarne. V utorok mŕtve a vo štvrtok zasa živé strany. Tu urobia tlačiarenskú predprípravu novín. Teraz príde na rad šéfredaktor, ktorý si pozorne pozrie všetky strany a oznámi potrebné zmeny. On má, samozrejme, posledné slovo. Po imprimovaní môže tlačiareň časopis vytlačiť a dodať na poštu a do redakcie.

Počas fungovania novín sa na ich čele vystriedalo niekoľko šéfredaktorov. Boli to Ján Hanko, František Križan, Pavol Kondač, Zoltán Bárkányi, Imrich Fuhl a Alžbeta Hollerová Račková. Momentálne je poverenou šéfredaktorkou pani Iveta Horváthová Körtvélyesiová, ktorá maturovala na Slovenskom gymnáziu v Budapešti. Študovala v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Keď chodila ešte do základnej školy, ich rodinná priateľka, ktorá bola novinárka, ju povzbudzovala do písania, lebo už vtedy bolo vidieť, že má talent. Napriek tomu najprv chcela byť učiteľkou. Keď sa stala novinárkou, jej prvým článkom bola glosa O tanci. Pracovala aj ako redaktorka v časopise MOL-u Štýl a elán, kde prišla tejto práci na chuť. Teraz ako šéfredaktorka koordinuje prácu celého kolektívu a zároveň zastupuje záujmy redakcie.

Internet

Okrem tradičnej formy majú Ľudové noviny vytvorenú webovú stránku www.luno.hu, ktorá sprístupňuje informácie o Slovákoch v Maďarsku do celého sveta prostredníctvom moderných informačných zdrojov. Založil ju novinár a básnik Imrich Fuhl v roku 2004.

O aktualizáciu webovej stránky sa denno-denne stará technický redaktor Zlatko Papuček. Obsahuje aj archív, ktorý umožňuje čítať aj staršie články a čísla novín v digitalizovanej forme.

Záver

Ľudové noviny, tak ako aj iné periodiká, sú zdrojom informácií pre ľudí, ktorí ich čítajú. Ale v tomto prípade to nie je ich jediný cieľ. Sú aj dôležitým prostriedkom pre udržiavanie slovenčiny medzi krajanmi. Tým, že prinášajú aktuálne informácie o dianí menšiny v rodnom jazyku, je ich cieľ splnený.

Ja som si vybral túto tému, pretože si myslím, že poslanie týchto novín a práca novinárov je veľmi dôležitá a náročná. Kolektív ju výborne zvláda, preto si zaslúži našu úctu. Chcel by som sa poďakovať členom redakcie Ľudových novín, ktorí ma veľmi milo prijali vo svojom kruhu a trpezlivo odpovedali na každú moju otázku. Bez ich pomoci by som túto prácu nebol vedel napísať.

Filip Ónodi, 9. trieda

II. veková kategória

Slovenské gymnázium v Budapešti

Spoločenský život Slovákov v Maďarsku

Cena Dokumentačného centra CSS