Na rozlúčkovú slávnosť budapeštianskej slovenskej materskej školy prišli rodičia, starí rodičia a rodiny pätnástich škôlkarov, z ktorých dvanásti sa vlastne nerozlúčia s budovou, lebo od septembra začnú chodiť do základnej školy v tejto budapeštianskej slovenskej škole.

Ale nepredbiehajme udalosti. Budapeštianska slovenská škôlka nie je veľká ustanovizeň. Vo dvoch skupinách sa tu venujú tri učiteľky a dve pestúnky tridsiatim zverencom. Deti sú nielen z Budapešti, ale aj z okolitých slovenských osád. Svedčí to o veľkej oduševnenosti rodičov, ktorí chcú svojim deťom dať to najlepšie aj čo sa týka výučby slovenského jazyka.

Vedúca materskej školy Alžbeta Litauská Héjasová spolu so svojimi kolegyňami Katarínou Kerestúrskou Kováčovou a Ildikou Srnkovou zodpovedne pripravujú zverené malé deti, aby obstáli v škole.

V tomto roku sa rozlúčili so škôlkou deti, ktoré urobili svoje prvé krôčiky pod ochrannými krídlami Aleny Horváthovej Ivakovej. Naučili sa od nej okrem iného aj základy slovenského jazyka, za čo sú jej rodičia nesmierne vďační. Jej prácu prevzala v škôlke K. Kerestúrska Kováčová, ktorá uviedla svojich zverencov do sveta rozprávok. Aj vďaka jej prístupu a pripravenosti sa deti naučili veľa nových riekaniek a hádaniek, ako aj básne a piesne v jazyku predkov. Rodičia sa o tom mohli presvedčiť na rozlúčkovej slávnosti, ktorú otvorili najmenší.

Pred programom zástupcovia rodičovského združenia Mariana Nagyová a Tamás Gebhardt sa v mene svojich detí poďakovali učiteľkám a zariadeniu vôbec s kvetmi a spoločným darčekom. Kúpili fotoaparát pre škôlku, aby mohli zachytiť chvíle s deťmi na pamiatku.

Skupina Lienka, ktorú má na starosti I. Srnková, sa pekne rozlúčila s „veľkými“ slovenskými a maďarskými piesňami, básňami a hrami.

Po nich prišiel rad na „veľkých“, teda na skupinu Včielka, ktorej členovia sebavedome predviedli rozprávku o repe a iné slovenské i maďarské piesne a básne. Po kultúrnom programe nasledovala samotná rozlúčka. Deti sa postavili oproti sebe a tak sa rozlúčili Lienky so Včielkami. Hádam najdojímavejšia časť bola tá, keď vrecúška na cestu a peknú červenú ružu odovzdali súrodenci, lebo až tri takéto dvojice sem chodili v tomto roku. Čo sa skrývalo vo vrecúšku? Fotografia skupiny a pamätný list. Avšak okrem toho si odnesú so sebou aj množstvo spomienok na spoločne strávené chvíle.

Svojich budúcich žiakov si prišla pozrieť aj budúca triedna učiteľka prvákov Aniko Némethová, ktorá tiež dostala od škôlkarov fotografiu, aby si cez leto mohla zvykať na ich tváre. Podobnú fotografiu dostala aj riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marloková, ktorá sa poďakovala prítomným rodičom, že dôverovali tunajšej materskej škole a priviedli do nej svoje deti, ako aj za to, že tak veľa rodičov sa rozhodlo zapísať svoje deti aj do základnej školy.

Potom už škôlkari - bez ohľadu na to, či patrili medzi Lienky alebo Včielky sa rozišli do susednej miestnosti, kde ich už čakalo občerstvenie.

(ef)